Marihuana

Chemický vzorec δ-9-tetrahydrokanabinolu

Základná účinná látka obsiahnutá v marihuane je δ-9-tetrahydrokanabinol (THC, v inom systéme δ1-trans-tetrahydrokanabinol, bežne zaužívané pomenovanie tetrahydrokanabinol). Spravidla sa obsah THC pohybuje od 0,01 % – 2 % (sinsemilla - rastlina bez semien okolo 10 % a viac). Obsah závisí aj od toho, či zmes obsahuje iba šišky alebo aj listy rastliny. V organizme sa aktívne δ-9-tetrahydrokanabinol rozkladá na dva hlavné metabolity 11-hydroxy-tetrahydrokanabinol a 1-nor-9-karboxy-δ-9-tetrahydrokanabinol. Tieto látky sa rozpúšťajú v tukoch a preto pretrvávajú v organizme aj dlhšiu dobu po užití. Pri dlhšom skladovaní môže marihuana úplne stratiť THC.

Kanabidiol (CBD) alebo, je bioprekurzorom terahydrokanabinolu. Pri biosyntéze v bunkách rastlín je CBD medzistupňom pri tvorbe THC.

Taktiež sa vyskytuje takmer vo všetkých odrodách konope. Obsah látky v rastline sa pohybuje od stopového množstva až po zhruba 95 % prítomných kanabinoidov. Nemá psychoaktívne účinky, má sedatívne, analgetické, antibiotické a tiež antipsychotické [1] vlastnosti. CBD má tlmivé účinky a pôsobí proti účinkom THC a odďaľuje začiatok pôsobenia THC. Šľachtené odrody bohaté na CBD sa používajú v medicíne (v zahraničí) na liečbu a zmiernenie symptómov sklerózy multiplex, Alzheimerovej choroby a iných neurologických ochorení.

Kanabinol alebo (CBN) je degradačný produkt THC. Nie je produkovaný rastlinou, prirodzene sa v nej nevyskytuje. Čerstvé vzorky marihuany ho obsahujú minimum, ale zlé uskladnenie alebo výroba hašiša z marihuany môže spôsobiť oxidáciu THC na CBN. Čisté formy CBN majú najviac 10 % psychoaktivity THC. CBN pôsobí hlavne na orientáciu a jej stratu.

Tetrahydrokanabivarín (THCV) je propylderivát THC. Na aromatickom kruhu naviazaný pentylový reťazec s piatimi uhlíkmi je nahradený propylovým reťazcom s troma uhlíkmi. Tieto propylové canabinoly boli identifikované v niekoľkých druhoch v juhovýchodnej a strednej Ázie a Afriky. Pôsobenie na človeka je málo preskúmané.

Kanabichromém alebo (CBC) je ďalší kanabinoid, i keď sa v rastline nachádza v menšej koncentrácii ako CBD alebo THC. Jeho obsah neprekračuje 20 % celkových kanabinoidov. Nemá psychotropné účinky na človeka, ale jeho prítomnosť umocňuje pôsobenie THC.

Západoafrická a karibská marihuana je po skosení zelená, počas sušenia zhnedne. Je dobre lisovateľná vďaka vysokému obsahu živičných látok. Pri spracovaní sa plodnaté a kvetnaté časti rastliny drvia, semená sú tmavohnedej farby. Karibské prípravky sú obvykle horšej kvality, pretože obsahujú veľa stonkových častí.

Severoafrická marihuana je svetlo zelená, prípadne žltá. Je nadrobno nasekaná rastlinná drť, ktorá obsahuje semená a stonkové časti.

V Južnej Amerike sa vyrába marihuana podobná karibskej, teda horšej kvality, obsahujúca viac vláknitých častí a menej oleja.

Indická marihuana má tri bežné typy:

• hnedá farba, veľmi lepkavá a obsahuje kvetné a plodnaté konce vetiev
• tmavo hnedá alebo tmavo zelená farba, podobná juhoafrickej konope
• zelená farba, zložená hlavne z listov

Po vyfajčení jednej marihuanovej cigarety (joint) sa dá preukázať 40%-50% THC v bunkových membránach, po 4 – 8 dňoch v krvi, 10%-20% po 30 dňoch a 1% po 48 – 138 dňoch v tukovom tkanive a vo vlasoch. Pri pravidelnom užívaní sa účinná látka THC hromadí v organizme.

Testy na obsah THC v krvi sú náročné a drahé. Jeden test stojí približne 100 €. Testy, ktoré sú schopné zistiť THC po jednom mesiaci stoja približne 133 – 166 € a trvajú okolo 18 hodín.

• porucha rastu ^{[chýba zdroj]}
• znižovanie imunitného potenciálu ^{[chýba zdroj]}
• poškodzovanie dýchacej sústavy ^{[chýba zdroj]}

Marihuana výrazne ovplyvňuje dozrievanie spermií.^{[chýba zdroj]} Viaže sa na mužský pohlavný hormón testosterón a spôsobuje jeho degradáciu.^{[chýba zdroj]} Je takisto spojovaná s predčasnými pôrodmi, poškodením plodu počas tehotenstva a s menštruačnými problémami. ^{[chýba zdroj]}

THC sa viaže na postsynaptické receptory centrálnej nervovej sústavy a spôsobuje spomalenie synaptického prenosu.^{[chýba zdroj]}

Metaanalýzou a skúmaním bola zistená súvislosť s užívaním marihuany v mladosti s paranojou, depresiou s samovražednými sklonmi v dospelosti. [2]

Poznávanie mechanizmov účinkov „najzneužívanejšej“, tzv. mäkkej drogy – marihuany na ľudský organizmus viedlo pred takmer 20 rokmi k objaveniu 'endokanabinoidného systému /EKS/. Ľudský organizmus si sám produkuje, podobne ako iné narkotiká /napr. endorfíny/ svoju "vlastnú marihuanu".

Fľaša s cannabis

Podobne ako sa počas evolúcie vyvinul imunitný systém ako ochrana voči mikróbom, vznikol aj menej známy endokanabinoidný systém. Aktivuje sa v prípade poškodenia mozgu pri traume mozgu, redukuje rozsah mozgového edému, má dôležitú ochrannú úlohu vo vývoji pečeňovej encefalopatie /ta je súčasťou cirhózy/, roztrúsenej sklerózy, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a iných neurologických ochorení. Spoluzodpovedá však aj za vznik závislosti na niektorých návykových látkach, ale regulácie energetickej rovnováhy človeka, príjmu potravy a telesnej hmotnosti čo získava na dôležitosti v dnešnej epidémii nadváhy a obezity! Získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Už od staroveku sa usušené a rozomleté listy, plody alebo šišky tejto rastliny používajú pre ich analgetické a euforické účinky ako návyková látka marihuana. Najstaršie dôkazy sú z doby pred 7 tisíckami rokov v starom Babylone. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konope obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia v ľudskom tele prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.

Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu zodpovedajúcimi za kontrolu chuti do jedla, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov má celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza k narušeniu energetickej rovnováhy. Na úrovni CNS dochádza okrem účinkov na psychiku v širšom zmysle slova, aj k ovplyvneniu energetickej rovnováhy so zvýšenou chuťou do jedla. Za normálnych okolností sa po najedení znižuje hladina našich endokanabinoidov a naopak, zvyšuje počas hladovania. Táto skutočnosť je v súčasnosti predmetom záujmu medicínskeho výskumu.^{[chýba zdroj]}

Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.

Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností na požiadanie a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu alebo fajčenie marihuany resp.nikotínu vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EC systému, a z toho vyplývajúce psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky.

Exogénny príjem kanabinoidov významne ovplyvňuje činnosť celého organizmu aj prostredníctvom uvedených receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského organizmu.

Semienka sú bohaté na mastné kyseliny ovplyvňujúce náš prirodzene sa vyskytujúci endokanabinoidný fyziologický systém. Obsahujú aj vyše 30 % oleja a vysoké množstvo aminokyselín a minerály ako horčík, fosfor, draslík, síru. Je dobrým zdrojom mangánu, zinku, vápniku železa a vitamínu A. Pre svoju koncentráciu živín je ďaleko cennejšia ako sója. Obsahuje 25 % dobre stráviteľných bielkovín. Semená môžu byť použité ako vhodná bielkovinová náhrada za mäso pre vegetariánov. Na rozdiel od sóje obsahuje konopné semienko methionín a neobsahuje inhibítor trypsínu.

Konope spôsobuje úľavu a má utišujúce účinky (podobne ako napríklad kodeín). V USA a Kanade, ale aj v iných štátoch, sa už oficiálne predpisuje na liečbu rôznych chorôb. Používa sa aj pri liečbe AIDS (liek Marinol). Pacient trpiaci vírusom HIV stráca potrebu dopĺňať tekutiny. Pri fajčení marihuany sa zvyšuje nárok na vodu. Ďalej je veľmi účinná pri potláčaní vedľajších znakov chemoterapie ako napríklad zvracanie. THC taktiež výrazne umocňuje účinok opiátov používaných proti bolesti. V kombinácii THC a opiátových liekov proti bolesti (morfium, fentanyl) stačí niekoľkonásobne menšie množstvo opiátu, čo výrazne zlepšuje kvalitu liečby, nakoľko opiáty majú veľa vedľajších účinkov. Bolo vedecky potvrdené, že marihuana dokáže ničiť rakovinové bunky.

Výťažky z konopy obsahuje ústny sprej Sativex, je účinný pre ľudí so sklerózou, zmierňuje stuhnutosť a kŕče.

Zvyšuje riziko sedácie s inými liekmi, ktoré majú sedatívny účinky na centrálny nervový systém. Patria medzi ne anxiolytiká, hypnotiká, všetky anastetiká, antihistaminiká a alkohol.

Hoci je dnes marihuana známa hlavne pre svoje psychotropné účinky, konope je priemyselne veľmi významná rastlina. Nachádza uplatnenia v rôznych odvetviach.

• Využíva sa v textilnom priemysle, kde sa konopné vlákna používajú na výrobu oblečenia, hlavne v kombinácii s ľanom.
• V papiernictve, kde sa vyrába konopný papier, ktorý tvoril do roku 1883 3/4 celkovej produkcie papiera.
• Dá sa z nej destilovať benzín, ktorý je pre prírodu oveľa čistejší.
• Vyrábajú sa z nej konopné laná, ktoré sú veľmi pružné a pevné.
• Veľké uplatnenie v stavebníctve, ako izolačná látka.
• Využitie v kozmetike, pridáva sa do šampónov, kondicionérov a masážnych olejov.

Sú rôzne spôsoby prípravy a užívania. Pri fajčení sa účinok prejaví po 1 – 10 minútach a trvá 1 – 4 hodiny. Ak sa marihuana pridáva ako prísada do jedál, účinok sa prejaví po 30 – 60 minútach, a trvá 2 – 6 hodín.

Marihuana sa fajčí samostatne, alebo v zmesi s tabakom. Cigareta s marihuanou sa nazýva aj joint. Iný spôsob fajčenia marihuany je aj pomocou improvizovanej alebo špeciálnej vodnej fajky zvanej bong alebo bongo. Používa sa aj malá fajočka.

Rovnako ako každý iný dym, aj marihuanový dym pľúca poškodzuje, čo umocňuje i spôsob inhalácie, pri ktorej je dym v pľúcach niekoľko sekúnd zadržiavaný pre zvýšenie efektivity užitia. V porovnaní s tabakom obsahuje marihuana niekoľko-násobne viac dechtu,^{[chýba zdroj]} aj keď podľa výsledkov štúdie vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles jej fajčenie nezvyšuje riziko rakoviny pľúc.[4][5]

Ručne balené cigarety s marihuanou, tzv. jointy

Joint je ručne vyrobená marihuanová cigareta. Skladá sa z papierika (prípadne z ochuteného tabakového listu tzv. "Blunt"), filtra (tvrdý papier, najčastejšie roh zo škatuľky cigariet), tabaku a marihuany. Do jointu sa najbežnejšie pridáva tabak a marihuana (hlavne samičie kvety) v rôznych pomeroch. Joint sa však môže skladať buď iba z marihuany, alebo z marihuany a hašišu.

Hlavná psychoaktívna látka – THC – je rozpustná v tukoch a alkohole,[6] čo umožňuje marihuanu prijímať vo forme jedál a nápojov. Najčastejšími požívatinami v ktorých sa marihuana objavuje sú mlieko, koláče, maslo alebo alkoholické nápoje. Pri požívaní marihuany touto cestou je hrozba predávkovania vyššia než pri jej fajčení.^{[chýba zdroj]}

Miera možnej závislosti na marihuane sa vo všeobecnosti považuje za ľahkú[7] a významne slabšiu než napr. závislosť na tabaku, alkohole, kokaíne alebo heroíne, ale trochu silnejšiu ako závislosť na psilocybíne, meskalíne, LSD a MDMA. Relatívne rozšíreným názorom je, že fyzická závislosť na marihuane nevzniká,[8][9] ale tento názor možno považovať za zjednodušujúci, pretože vzhľadom k spoločným patobiologickým mechanizmom vzniku závislostí od mäkkých a tvrdých drog, alkoholu, nikotínu, ale aj tučných opulentných jedál a pod., možno tvrdiť, že závislosti všetkého druhu majú veľký vplyv na fungovanie organizmu.

Článok v britskom lekárskom časopise The Lancet priniesol zhodnotenie závislostí na rôznych látkach v škále od 0 (žiadna závislosť) do 3 (maximálna závislosť), kde psychická závislosť na marihuane získala hodnotu 1.7 a fyzická závislosť hodnotu 0.8.

Užívatelia závislí na marihuane pri prerušení jej užívania reportujú mimoiného nespavosť, nervozitu, stratu chuti k jedlu, podráždenosť a hnev.[10] Tieto symptómy sú len mierne a obvykle trvajú 2 – 4 dni.[7]

Pri otrave dochádza k poruchám vedomia. Smrť predávkovaním marihuanou alebo THC v jeho prírodnej forme nebola u človeka nikdy zaznamenaná.[11] Smrteľná dávka THC podľa všetkého presahuje jeho účinnú dávku viac než 1000-násobne.[12]

Konope siate (lat. Cannabis sativa resp. Canabis sativa subsp. sativa resp. Canabis sativa subsp. sativa var. sativa) je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej) najčastejšie používaný v priemysle pre svoj nízky obsah omamných látok (THC <0,3%). Zhruba 4 m vysoké rastliny so silnou vláknitou stonkou sú rozšírené po celej Európe, Amerike a Ázii. Semená sú spravidla jednofarebné, sivo biele až svetlo hnedé. Z konopnej stonky sa získava vlákno, z ktorého sa tká textil a tiež veľmi pevné námorné laná. Pestuje sa v Európe, Ázii a severnej Amerike.

Konope hašišové (lat. Cannabis indica resp. Canabis sativa subsp. indica resp. Canabis sativa subsp. indica var. indica) je druh (resp. v závislosti od systému poddruh/odroda konopy siatej) využívaný hlavne ako droga pre svoj vysoký obsah THC (niektoré hydroponické odrody a druhy môžu dosiahnuť aj nad 20% THC). Nízke rastliny, dorastajú do 1 m výšky. Sú veľmi husté, stonka nie je tak vláknitá. Sú silno rozdvojené a majú husto posadené listy. Samčie kvetenstvo je husto žľaznaté, semená v dobe zrelosti samé odpadávajú. Druh má vysoko omamné účinky, pretože obsah THC je vyšší ako pri iných druhoch a pestuje sa iba na tento účel.

Konope rumoviskové (lat. Cannabis ruderalis resp. Cannabis sativa subsp. ruderalis/Cannabis sativa subsp. spontanea resp. Canabis sativa subsp. sativa var. spontanea) je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej), ktorý rastie divoko a plane. Sú to veľmi malé rastlinky, vysoké asi do 60 cm. Majú tenkú vláknitú stonku s riedkymi listami. Listy sú však veľké. Semená sú na povrchu mozaikovité. Tento druh sa vyznačuje veľmi skorým kvitnutím, nezávisle od okolitých podmienok. Tento druh je burinatý, vyskytuje sa na rumoviskách, neobrábaných poliach a na lúkach. Obsah omamných látok je kolísavý, mierny, niekedy až minimálny (max. THC <5%). Vyskytuje sa hlavne v strednej a južnej Európe, južnom Rusku, na Urale, v Malej a Strednej Ázii.