Horná Lužica

Horná Lužica (nem. Oberlausitz, horn. srb. Hornja Łužica, doln. srb. Górna Łužyca, poľ. Łużyce Górne, čes. Horní Lužice) bol v rokoch 1410 – 1867 štátny útvar na historickom území Hornej Lužice, od roku 1945 rozdelené medzi Nemecko (väčšina územia) a Poľsko (menšia časť). Väčšina nemeckej časti je od roku 1990 súčasťou spolkovej krajiny Sasko, malá časť je súčasťou spolkovej krajiny Brandenbursko. Takmer celá poľská časť je súčasťou Dolnosliezského vojvodstvoa, malá čast patrí k Lubuskému vojvodstvu.

Horná Lužica Oberlausitz Łużyce Górne Hornja Łužica ←  1410 – 1867  → znak
Geografia Horná Lužica v rámci Krajín českej koruny a Rímsko-nemeckej ríše r. 1618
Hlavné mesto	Budyšín (Bautzen)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Nemci, Lužickí Srbi, Poliaci
Jazyky	nemčina, hornolužická srbčina, poľština
Náboženstvo	rímskokatolícke, protestantské
Štátny útvar
Štátne zriadenie	dedičná monarchia
Materský štát	Rímsko-nemecká ríša Krajiny českej koruny Saské kurfirstvo Pruské kráľovstvo
Vznik	1410
Zánik	1867
Predchádzajúce štáty: Meißenské markgrófstvo Nástupnícke štáty: Severonemecký spolok

Centrom Hornej Lužice je mesto Budyšín, najväčším mestom je však Görlitz (Zhorelec), v poľskej časti je dôležitým strediskom mesto Zgorzelec. Do 15. storočia bola oblasť známa ako Milsko, pretože ju obýval slovanský kmeň Milčanov. Dolná Lužica sa nazývala Lužica, pretože ju obýval kmeň Lužičanov. Neskôr bolo meno Lužice prevzaté pre obe časti a dochádza k rozlišovaniu na Hornú a Dolnú Lužicu.

Horná Lužica susedí na západe so Saskom, na juhu s Čechami, na východe so Sliezskom, na severe s Dolnou Lužicou.

V nemeckej časti Hornej Lužice žije približne 640 000 obyvateľov. Väčšinu z nich dnes tvoria Nemci, asi 20 000 obyvateľov sú Lužickí Srbi, ktorý hovoria hornolužickou srbčinou. Poľskú časť Hornej Lužice obývajú od roku 1945 najmä Poliaci, ktorí po 2. svetovej vojne vystriedali vysídlených Nemcov.