Viedenský kongres (1515)

Viedenský kongres alebo viedenský zjazd (troch) monarchov bolo stretnutie troch stredoeurópskych panovníkov – uhorského a českého kráľa Vladislava II. Jagelovského, poľského kráľa Žigmunda I. a rímskonemeckého cisára Maximiliána I. Habsburského vo Viedni v lete roku 1515. Päť zmlúv, ktoré boli na ňom podpísané, sa nazývajú viedenské zmluvy.

Stretnutie jagelovských kráľov s cisárom Maximiliánom I. pred Viedňou na obraze Jána Matejku

Zmysel tohto stretnutia treba hľadať v obratnej zahraničnej politike cisára Maximiliána I. Už v polovici roku 1504, necelý rok po narodení Anny Jagelovskej, dcéry kráľa Vladislava II., začal Maximilián rokovania s uhorským kráľom o sobáši uhorskej princeznej s jedným zo svojich vnukov – Karolom alebo Ferdinandom. Pod vplyvom okolností (Maximiliánova prisľúbená pomoc v zápase proti uhorským stavom) napokon Vladislav na dohodu pristúpil a rozhovory, oficiálne začaté v decembri 1505 v Linci, boli ukončené podpisom dohôd (Vladislav ich potvrdil v Budíne 27. marca 1506). Maximilián týmito zmluvami nezakryte pripravoval budúci nástup Habsburgovcov na uhorský a český trón. Sobášne zmluvy sa i v nasledujúcich storočiach stali trvalým nástrojom habsburskej zahraničnej politiky, slúžiacim k rozširovaniu rodových majetkov a vplyvu.

Impulzom, ktorý vniesol do vzťahu oboch dynastií, nový rozmer, bola správa o narodení následníka českého a uhorského trónu. 1. júla 1506 sa Vladislavovej manželke Anne v Budíne narodil syn Ľudovít. Už o necelé tri týždne (19. júla) boli vo Viedni obnovené predchádzajúce dohody o sobáši uhorskej princeznej a habsburského arcivojvodu, ktoré boli doplnené klauzulou o sobáši jagelovského princa s Maximiliánovou vnučkou Máriou. V tento deň bola tiež podpísaná mierová dohoda, ktorou mala byť odveká habsbursko-jagelovská rivalita nahradená priateľskými dohodami oboch dynastií a kde si obaja vladári súčasne prisľúbili pomoc v boji proti narastajúcemu tureckému nebezpečenstvu.

Zavŕšením mocensko-politických snáh cisára Maximiliána malo byť jeho plánované stretnutie s jagelovskými panovníkmi, kde malo dôjsť k potvrdeniu predtým uzavretých dohôd. Maximilián považoval toto stretnutie za mimoriadne dôležité, najmä po 1. januári 1515, kedy zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XII., jeho konkurent v snahách o získanie vplyvu v stredoeurópskom priestore. Tým sa mu na čas uvoľnili ruky pre zámery, ktoré svojím snažením sledoval.

Prvé stretnutie bolo naplánované v Bratislave. Už 18. marca 1515 priplával z Budína kráľ Vladislav II. so svojimi deťmi. Nasledujúci týždeň so svojím sprievodom pricestoval poľský kráľ Žigmund I. Cisára Maximiliána I. zastupoval jeho radca. Vzhľadom k cisárovej neprítomnosti sa králi dohodli, že záverečné stretnutie sa uskutoční vo Viedni 17. júla 1515. Tu sa ešte deň predtým uskutočnilo prvé stretnutie všetkých panovníkov na návrší pri obci Trauttmannsdorf juhovýchodne od Viedne.

V plánovaný deň boli otvorené rokovania, po ukončení ktorých nasledovali oba plánované sobáše (tzv. viedenský dvojitý sobáš alebo viedenský dvojnásobný sobáš). Ľudovít a Mária boli prítomní osobne, neprítomných cisárových vnukov zastupoval sám Maximilián.

Potvrdenie sobášnych zmlúv na viedenskom kongrese bolo prvým krokom úspešnej habsburskej sobášnej politiky, ktorá dynastickými manželskými zväzkami prispela k pozícii Habsburgovcov ako popredného panovníckeho rodu v Európe a stala sa základným kameňom podunajskej monarchie a dlhodobej habsburskej prevahy v strednej Európe. I s uplatnením znenia viedenských sobášnych zmlúv po smrti bezdetného Ľudovíta II. (v r. 1526), získal uhorský a český trón Ferdinand I. Habsburský. Založil tak v našich krajinách panovnícku líniu Habsburgovcov, ktorá tu pretrvala až do roku 1918.