Egypt

Egypt sa rozkladá na dvoch kontinentoch, prevažná časť v severovýchodnej Afrike a Sinajský polostrov v Eurázii. Jeho polohu možno vymedziť 25°–36° stupňom v. g. d. a 22°–32° s. g. š. Zo severu Egypt ohraničuje pobrežie Stredozemného mora, zo západu hraničí s Líbyou, na juhu so Sudánom, z východu ho obmýva Červené more, pričom červenomorský Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšiu hranicu má Egypt s Izraelom a Palestínou (hraničí s územím Pásma Gazy).

Prakticky celé územie Egyptu je v Köppenovej klasifikácia podnebia klasifikované ako oblasť s horúcou aridnou klímou (BWh). 96 % plochy štátu zaberajú púšte, poľnohospodárska pôda zaberá 2,6 % prevažne pri toku Nílu a v jeho delte, mestá zaberajú 0,8 % a vodné plochy 0,6 % rozlohy.

Hlavné mesto Káhira (s aglomeráciou až 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl. Viac než milión obyvateľov majú tiež mestá Gíza a Šubra al-Chajma, obe sa nachádzajúce na káhirskej periférii. Ďalšie významné egyptské mestá s viac než pol miliónom obyvateľov sú prístavy Port Said a Suez, ďalej Mansúra, Al Mahalla al Kubra a Tanta. Strategickou oblasťou krajiny je Suezská šija, kde bol v roku 1869 spustený Suezský prieplav, ktorý sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie námorné uzly na svete (tzv. chokepoints), dôležitý vďaka preprave palív a tovaru.[2]

Krajina nadväzuje na dedičstvo civilizácie Starovekého Egypta.

Po zvrhnutí kráľa Farúka v roku 1952 a zániku Egyptského kráľovstva v roku 1953 založili dôstojníci okolo Muhammada Nadžíba a Gamala Násira Egyptskú republiku. V roku 1958 sa Egypt stal súčasťou panarabského projektu so Sýriou, Zjednotenej arabskej republiky, ktorá vydržala fungovať do roku 1961 (Egypt používal tento názov až do roku 1971).

Egypt sa hierarchicky člení na:

• 4 skupiny guvernorátov/regióny (nie je to administratívna jednotka v pravom zmysle slova): Pohraničné guvernoráty, Guvernoráty Dolného Egypta, Guvernoráty Horného Egypta a Mestské guvernoráty
• 27 guvernorátov (arab. muháfada/muháfaza) – pozri guvernorát (Egypt)
• vidiecke okresy (arab. markaz) a mestské okresy (arab. kism/qism) – pozri vidiecky okres (Egypt) a mestský okres (Egypt)
• dediny (arab. karíja/qaríja) na vidieku a mestské štvrte (arab. šejacha - شياخة) v mestách - pozri dedina (Egypt) a mestská štvrť (Egypt)

• štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
• hlava štátu: prezident Muhammad Mursí (od 2012 do 2013) bol zvolený v prvých slobodných prezidentských voľbách v Egypte. V júli 2013 armáda pozastavila platnosť ústavy a rozhodla o jeho zvrhnutí. Od roku 2014 je prezidentom bývalý generál Abd al-Fattáh as-Sísí, ktorý stál za Mursího zvrhnutím. Sísí vládne ako nezávislý.
• vláda: Najsilnejšou stranou počas panovania prezidenta Mubáraka bola Národná demokratická strana (od 1978). Tá bola v roku 2011 rozpustená. V parlamentných voľbách v roku 2015 získala najviac hlasov Strana slobodných Egypťanov (Ḥizb El Maṣrīyīn El Aḥrār) a strana Budúcnosť národa (Mostaqbal Watan).
• parlament: Pôvodne bol dvojkomorový, dolné Ľudové zhromaždenie má 596 kresiel, 350 z poslancov je nezávislých, volebné obdobie je na 5 rokov.

Zahraničná politika

Egypt je významnou regionálnou mocnosťou, nadväzujúc na svoj populačný potenciál, geopolitickú polohu a svoju bohatú históriu faraónov a mamelukov Muhammada Alího. O postavenie vedúcej mocnosti v sunnitskej časti blízkovýchodného sveta súperí najmä so Saudskou Arábiou a Tureckom.

V krajine v roku 1928 vzniklo Moslimské bratstvo, vplyvná politická organizácia, ktorú považuje Saudská Arábia za teroristickú organizáciu a od roku 2013 je zakázaná aj v Egypte.[3] Krajina bola v 19. a v prvej polovici 20. storočia postupne previazaná s Osmanskou ríšou a s Britským impériom. Po zvrhnutí kráľovstva sa prezident Násir zameral na spoluprácu so ZSSR, jeho nástupcovia Sadat a Mubárak sa následne orientovali na USA, pričom pre zbližovanie sa s Izraelom (mierové dohody z Camp David a nadviazanie diplomatických stykov medzi Sadatom a Menachemom Beginom) bol Egypt ostrakizovaný okolitými arabskými štátmi.[4]

Krajina je členom OSN, Africkej únie (bývalá Organizácia africkej jednoty), Ligy arabských štátov a Organizácie arabských štátov vyvážajúcich ropu (OAPEC). V ekonomickej sfére je členom WTO, taktiež je partnerom pre spoluprácu v OBSE.

Koptskí kresťania v Alexandrii

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

• 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km²
• 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km²

Ročný prírastok obyvateľstva:

• 1980–1992: 2,4 %
• 1992–2000: 1,7 %

Stredná dĺžka života:

• Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
• Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov

Veková pyramída:

• Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
• Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
• Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

• Urbanizácia: 45 %
• Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

• sunnitskí moslimovia: 90 %
• kresťania: 10 %

Etnické zloženie:

• arabizovaní Hamiti: 99,8 %
• menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

Káhira, finančné centrum Egyptu.

Nočný život v Káhire.

Egyptské hospodárstvo bolo počas éry prezidenta Gamala Abdula Násira vysoko príkazovou ekonomikou založenou na stratégii nahrádzania importov. V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa rozvíjal ťažký priemysel a podniky sa znárodňovali. Na konci 60. rokov bolo hospodárstvo krajiny postihnuté vojenskými konfliktmi s Izraelom. V polovici 70. rokoch počas vlád prezidentov Anvara Sadata a Husního Mubáraka sa ekonomika začala otvárať, zameriavajúc sa na export textilných výrobkov a turistický ruch. V 90. rokoch Egypt podstúpil sériu reforiem iniciovanú Medzinárodným menovým fondom, ktoré pomohli krajine makroekonomicky vyrovnať sa s veľkým externým dlhom súvisiacim s účasťou Egyptu vo vojne v Perzskom zálive.[5] Od roku 2000 krajina podstúpila štrukturálne reformy (fiškálne, monetárne politiky, zdanenie, privatizácia a nová obchodná legislatíva), ktoré Egypt posunuli ku trhovému hospodárstvu. Reformy zabezpečili ekonomický rast, ktorý bol medzi rokmi 2004-2009 na priemernej úrovni 8 %. Avšak, krajine sa nepodarilo podchytiť vysokú nezamestnanosť súvisiacu s populačným rastom, ktorá sa stala jedným z dôvodov pre nepokoje v krajine počas Arabskej jari.

Egyptské hospodárstvo má výrazne negatívnu obchodnú bilanciu, v roku 2017 doviezla krajina tovary v hodnote 59,78 mld. USD, zatiaľ čo export činil len 23,3 mld. USD.[6] Po Arabskej jari a zvrhnutí Muhammada Mursího zaviedla Sísího vláda ďalšie reformy za pomoci MMF. Krajinu v roku 2016 Sísí označil za "globálnu destináciu investícií" a investori pomohli znižovať štátny dlh.[7] Z reforiem však neproporčne profituje bohatá vrstva Egypťanov a zahraničné korporácie, pričom až 60% obyvateľov žije pod hranicou chudoby alebo ako zraniteľní.[7] V roku 2019 egyptská vláda vynaložila až 38 % celého rozpočtu výlučne na splácanie úrokov z predošlých pôžičiek a dlhov a pri takom trende mu čoskoro hrozí bankrot.[7]

Egyptská kultúra siaha do doby staršej ako šesť tisíc rokov. Staroveký Egypt patril medzi najstaršie civilizácie a po celé tisícročia si svoju kultúru, ktorá ovplyvnila mnohé kultúry v krajinách Európy, Afriky a stredného východu, udržal. Po ére faraónov sa Egypt dostal pod vplyv helenistickej, kresťanskej a islamskej kultúry. V dnešnej dobe je mnoho aspektov staroegyptskej kultúry prepojené s novšími prvkami obsahujúcimi vplyv západnej kultúry, ktorá je už sama o sebe ovplyvnená staroegyptskou kultúrou.

Hlavné mesto Egypta, Káhira, je najväčším mestom Afriky a po celé stáročia bolo centrom vzdelania, kultúry a obchodu. Egypt sa takisto pýši najvyšším počtom laureátov Nobelovej ceny z celej Afriky a arabského sveta. Niektorí egyptskí politici boli alebo sú v čele významných medzinárodných organizácií. Medzi ne napríklad patrí Butrus Butrus-Gálí, bývalý generálny tajomník OSN, či Muhammad el-Baradej, bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a držiteľ Nobelovej ceny mieru.

Egypt má rovnako veľký vplyv v arabsky hovoriacich krajinách. Moderná arabská kultúra je silne ovplyvnená egyptskú literatúrou, hudbou a kinematografiou.

Umenie a architektúra

Veľká sfinga v Gíze

Egypťania boli jednou z prvých civilizácií, ktorá začlenila dizajnové prvky do umenia a architektúry. Egyptská civilizácia je známa pre svoje kolosálne pyramídy, chrámy a monumentálne hrobky. Známymi príkladmi sú Džoserova stupňovitá pyramída, ktorá bola navrhnutá starovekým architektom Imhotepom, Veľká sfinga v Gize a chrám v Abú Sumbul. Moderné egyptskej umenie je veľmi rôznorodé. Významnými umelcami boli napríklad architekti Hasan Fathí a Ramses Wissem Wassef, sochár Mahmúd Mochtar či Izák Fanusa, ktorý sa zaoberal koptským umením.

V egyptskom hlavnom meste sa taktiež nachádza Káhirská opera, ktorá je centrom egyptského umenia. Egyptské umenie a filmový priemysel prekvitá od konca 19. storočia. Dnes je v Egypte k dispozícii cez tridsať satelitných kanálov a cez sto natočených filmov ročne. Káhira je už dlho známa ako "Holywood stredného východu". Každoročne hostí Káhirský medzinárodný filmový festival, ktorý je hodnotený ako jeden z jedenástich najlepších filmových festivalov na svete. [9] Medzi najznámejších egyptských hercov patrí Omar Sharif.

Hudba

Egyptská hudba je tvorená miestnymi, stredomorskými, africkými a západnými prvkami. V staroveku Egypťania používali mnohé hudobné nástroje, najviac však harfu, flautu a miestne nástroje ney a úd. Neskôr sa súčasťou hudobného prejavu stal spev a bicie nástroje. Súčasná egyptská hudba je ovplyvnená ľudovou tvorbou a umelci ako boli napríklad Sajid Darwíš, Umm Kulthum, Mohamed Abdel Wahab či Abd el-Halim Hafez. Od 70. rokov 20. storočia sa neoddeliteľnou súčasťou egyptskej hudobnej scény stáva pop music. Egyptská ľudová hudba sa aj naďalej hráva na svadbách či iných tradičných slávnostiach. Medzi najpopulárnejších spevákov súčasnosti patrí Muhammad Munir a Amr Dijáb.

Štadión v Káhire

Egyptský futbalový tím na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2018.

1. Slovenské slovníky
2. Maritime chokepoints are critical to global energy security [online]. US Energy Information Administration, 1.8.2017, [cit. 2019-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
3. Egypt's Muslim Brotherhood declared 'terrorist group' [online]. BBC News, [cit. 2019-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
4. PILLAR, Paul R.. Egypt's Risk and the Bargain at Camp David [online]. The National Interest, 28.6.2012, [cit. 2019-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
5. Egypt GDP per capita PPP [online]. Trading Economics, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online. (po anglicky)
6. The World Factbook [online]. CIA, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online. (po anglicky)
7. HAMED, Yehia. Egypt’s Economy Isn’t Booming. It’s Collapsing. [online]. Foreign Policy, 7.6.2019, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online. (po anglicky)
8. World Economic Outlook Database, April 2019 [online]. Medzinárodný menový fond, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online. (po anglicky)
9. FESTIVALS, Film. Find out more about the Cairo International Film Festival [online]. www.ukhotmovies.com, [cit. 2017-11-03]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egypt