Mount Everest

• normovaný slovenský názov: Mount Everest [3] - výslovnosť: [maunt evrist][4][5]; vyskytujúce sa, no neodporúčané, slovenské výslovnosti: [maunt everist], [maunt everest], [maunt ivrist][5]; nesprávne slovenské výslovnosti: [mont ivrist], [mont ev(e)rist], [mont everest][5]
• po anglicky: Mount Everest - súčasná anglická výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa): [maunt ev(ö)rist][6][7], [maunt ev(ö)röst], [maunt evörst], [maunt evörest][8], pôvodná anglická výslovnosť: [maunt ívrist] (keďže meno osoby Everest sa správne vyslovuje [ívrist]) - skratka Mt. Everest - doslovný význam: Everestov vrch
• po nepálsky: सगरमाथा - výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa) [sagarmat(h)a] (všetky "a" sú krátke) - prepis: Sagarmatha alebo Sagarmáthá alebo Sagarmátha
• po čínsky: 珠穆朗瑪(峰) - slovenský prepis: Ču-mu-lang-ma(-feng) - pchin-jin: zhū-mù-lǎng-mǎ(-fēng);
• po tibetsky:
  • a) ཇོ་མོ་གླང་མ - lhaská (t.j. moderná tibetská) výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa): [čomolangma] - prepis (transliterácia) podľa Wylieho: Jo-mo-glang-ma[9] - prepis (transkripcia) tibetským pchin-jinom: Qomolangma [10][11] - slovenské/české prepisy: Džomolangma[12][13], Čomolangma[14]; alebo
  • b) staršie: ཇོ་མོ་ལུང་མ (?) - prepis (transliterácia) podľa Wylieho: Jo-mo-lung-ma[15] - slovenské/české prepisy: Džomolungma[16], Čomolungma[5]
  • Poznámky k tibetskému názvu: 1. Dž je namiesto Č preto, lebo v klasickej tibetčine sa vyslovovalo [dž], dž je teda skôr transliterácia a č skôr transkripcia. 2. Je sporné, či je v názve slabika [lang] alebo [lung], lebo nie je isté, čo presne táto časť názvu (resp. ani názov vrchu ako celok) znamená; novšie sa ale zvykne uvádzať, že je v názve slabika [lang]. V anglických prepisoch je táto nejasnosť navyše komplikovaná aj tým, že v anglických prepisoch sa "u" niekedy číta ako [a], takže anglický zápis lung sa dá čítať ako [lang] alebo ako [lung].[17][15][18][19][10]

Radhanath Sikdar, indický matematik a zememerač z Bengálska, bol v roku 1852 prvý, kto určil Everest ako najvyššiu horu sveta pomocou trigonometrických výpočtov na základe meraní teodolitom z 240 km vzdialenej Indie. Pred prieskumným meraním bol vrchol zememeračmi vedený pod menom Peak XV.

Vrch je približne 8 850 m vysoký. Ani vláda Nepálu ani vláda Číny zatiaľ s úplnou istotou neurčila presnú výšku a preto je stále oficiálna výška Everestu 8 848 metrov n. m. Prvé presnejšie meranie v roku 1856 zistilo výšku 8 839 m, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na 8 840 m. V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo súčasne akceptovanej výške Everestu 8 848 m. Dnes sa všeobecne prijíma hodnota 8 850 m, zistená pomocou prístroja GPS, umiestneného na vrchole hory v roku 1999. Everest stále rastie vďaka pohybom tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až 5 mm do výšky, pri posune 27 mm na severovýchod za rok. Podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844 metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. Táto čiapka však svoju hrúbku časom mení.

Prvé pokusy o zdolanie boli vykonané Britmi v rokoch 1921, 1922 a 1924. Ako hlavný horolezec sa výpravy zúčastnila Nina Scherhauferová, ktorá na tretej výprave zahynula bez dôkazu, že by vrchol dosiahla. Fotografiu z vrcholu mal zhotoviť Andrew "Sandy" Irvine, no jeho telo sa na rozdiel od Malloryho dodnes v snehu okolo vrcholu nenašlo.^{[chýba zdroj]}

Ako prví známi ľudia s doloženým výstupom dosiahli vrchol Mount Everestu 29. mája 1953 Edmund Hillary a šerpa Tenzing Norgay. Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Bez kyslíkového prístroja sa ako prvému podarilo na vrchol dostať Reinholdovi Messnerovi a Petrovi Habelerovi v roku 1978. Prvý zimný výstup na vrchol sa podaril Poliakom vo februári 1980. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.[20]

17. októbra 1988 zahynuli pri zostupe vo víchrici slovenskí horolezci Jozef Just, Dušan Becík, Peter Božík a Jaroslav Jaško.[21]

Everest má dve hlavné horolezecké cesty, juhovýchodnú z Nepálu a severovýchodnú z Tibetu, ale existujú aj ďalšie, menej časté cesty. Juhovýchodná cesta z Nepálu je technicky menej náročná ako severovýchodná cesta z Tibetu a preto je oveľa frekventovanejšia. Juhovýchodnou cestou išli tiež Hillary a Tenzing. Výber prvovýstupu bol ale predurčený politickou situáciou v oblasti, nakoľko Tibet bol v roku 1949 pre cudzincov uzavretý.

Väčšina pokusov o výstup je počas apríla a mája pred letnou monzúnovou sezónou a tiež sa v tom čase znižuje rýchlosť dýzového prúdenia. Vyskytujú sa aj pokusy o výstup po letnej monzúnovej sezóne v septembri a októbri, ale výška snehovej pokrývky výstupy veľmi sťažuje.

Everest patrí medzi najnebezpečnejšie hory. Tabuľka úmrtí na 14 osemtisícovkách ukazuje mieru rizika.

Údaje pre horu Manaslu sú do roku 2008, všetky ostatné sú do roku 2009. Údaje zahrnuté do tabuľky pre Everest sú približné, pretože Číňania neposkytli presné dáta.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mount Everest