Africká únia
Africká únia (AÚ) je zatiaľ najväčším projektom africkej integrácie. Po niekoľko desaťročiach pravidelných a bezvýsledných snáh o africkú integráciu vznikla organizácia inšpirovaná úspešným integračným modelom Európskej únie reagujúca na súčasné potreby Afriky.
| Africká únia | |
 | |
| Mapa | |
|---|---|
.svg.png.webp) | |
| angl. African Union arab. الاتحاد الأفريقي franc. Union africaine port. União Africana špa. Unión Africana swah. Umoja wa Afrika | |
| Základné informácie | |
| Motto | "Jednotná a silná Afrika" |
| Vznik | 9. júl 2002 |
| Typ | Kontinentálna únia |
| Ústredie | Addis Abeba Johannesburg |
| Ďalšie informácie | |
| Oblasť pôsobenia | Afrika |
| Členstvo | 55 štátov
|
| Rokovací jazyk | Angličtina, Arabčina, Francúzština, Portugalčina, Španielčina, Swahilčina |
| Webstránka | www.au.int |
Dejiny
V šesťdesiatych rokoch došlo medzi novými africkými štátmi k ustanoveniu niekoľkých multilaterálnych organizácií s rôznym sektorovým zameraním. Jednou z nich bola aj Organizácia africkej jednoty (OAJ) založená 32 štátmi v roku 1963 v etiópskej Addis Abebe. Na základe Akčného plánu z Lagosu z roku 1980 sa v osemdesiatych rokoch začalo budovať Africké hospodárske spoločenstvo. Vrcholná schôdzka predstaviteľov OAJ v Abuja v roku 1991 určila cieľ vytvoriť ju do roku 2000. Potreba obnoviť a dynamizovať integračný mechanizmus vznikla hlavne v 90. rokoch. 9. septembra 1999 bolo Sirtskou deklaráciou rozhodnuté o vytvorení Africkéj únie. Ustanovujúca zmluva Africkej únie bola prijatá v Lomé v roku 2000, samit v Lusake v roku 2001 určil časový plán vzniku Africkej únie. V roku 2002 sa v juhoafrickom Durbane konalo prvé zasadnutie hláv štátov Africkej únie, čím bola činnosť novej organizácie oficiálne začatá.
Inštitúcie AU
Články 5 až 23 Ustanovujúcej zmluvy upravujú inštitucionálny rámec AU, ktorý zahŕňa deväť orgánov:
- Zhromaždenie hláv štátov Africkej únie
- Výkonný výbor
- Panafrický parlament
- Komisia Africkej únie
- Súdny dvor
- Komisia stálych zástupcov
- špeciálne technické komisie
- Hospodárska, sociálna a kultúrna rada
- finančné inštitúcie
Členstvo
Africká Únia má 55 členov. Členmi sí všetky členské štáty OSN v Afrike a Západná Sahara (Saharská arabská demokratická republika). Maroko opustilo v roku 1984 Organizáciu africkej jednoty (predchodkyňu AÚ), kvôli pripusteniu a de facto uznaní existencie Západnej Sahary, ktorú si samo nárokuje ako súčasť svojho územia. Maroko sa opäť po 33 rokoch stalo členom 30. januára 2017.[1]
Rozpočet
AU hospodári s ročným rozpočtom približne 40 miliónov USD (v roku 2004 to bolo 43 miliónov USD). Ale len 1/4 až 1/3 týchto prostriedkov pochádza z členských štátov- najmä od JAR, Nigérie, Líbye, Egypta a Alžírska; najmenej rozvinuté štáty spravidla príspevky neplatia (t. j. presúvajú splátky na ďalšie roky) alebo si ich nechávajú platiť od iných krajín (také gesto ponúka často Líbya).
Bežný chod inštitúcií je však finančne omnoho náročnejší a náklady mierových operácií sa pohybujú rádovo v stovkách miliónov USD. AU je teda finančne závislá na finančných daroch z vyspelých krajín a medzinárodných organizácií.
Predsedníctvo
Aktuálnym predsedom na rok 2019 je prezident Egypta, Abdal Fattáh Sísí.[2] V roku 2018 bol predsedom prezident Rwandy, Paul Kagame.[3]
Referencie
- Maroko sa po vyše 30 rokoch vrátilo do Africkej únie. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2017-01-30. Dostupné online [cit. 2019-02-08].
- Egytského prezidenta Sísího zvolili za predsedu Africkej únie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-02-10. Dostupné online [cit. 2019-02-10].
- President Paul Kagame, Elected as New Chairperson of the African Union for the year 2018 [online]. au.int, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online. (anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Africká unie na českej Wikipédii.
