Bukurešť

Bukurešť (rum. Bucureşti) je hlavné a najväčšie mesto Rumunska. Má rozlohu 238 km² a takmer 1,9 milióna[1] obyvateľov, v širšej metropolitnej oblasti žije asi 2,6 milióna ľudí.

Bukurešť
Hlavné mesto Rumunska
Pohľad na centrum mesta
Vlajka
Erb
Štát Rumunsko
Región hlavné mesto Bukurešť
Súradnice 44°25′57″S 26°06′14″V
Najvyšší bod
 - výška 90 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 60 m n. m.
Rozloha 238 km² (23 800 ha)
Obyvateľstvo 1 883 425 (2011)
Hustota 7 913,55 obyv./km²
prvá písomná zmienka 1459
Primátor Sorin Oprescu (nezávislý)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 0xxxxx
Telefónna predvoľba +40 x1
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v Rumunsku
Bukureštské obvody 1-6
Bukureštské obvody 1-6
Wikimedia Commons: Bukurešť
Webová stránka: www.pmb.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Dejiny
Bukurešť v roku 1837

Podľa rumunskej ľudovej povesti bola Bukurešť pomenovaná podľa pastiera Bucura. V rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý. Na európske pomery to nie je veľmi staré mesto, prvá zmienka je z roku 1459. Prvýkrát sa spomína v listine kniežaťa Vlada Tepesa. V roku 1465 sa mesto stalo zimnou rezidenciou valašských panovníkov a od roku 1659 aj ich sídelným mestom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva.

V období prvej svetovej vojny bolo okupované vojskami centrálnych mocností. Po roku 1918 sa stalo centrom Veľkého Rumunska (Romania Mare). Vďaka elegantnej architektúre sa niekedy nazýva aj Paríž Východu. Hoci veľká časť historického centra bola poškodená alebo zničená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch prežíva mesto výrazný ekonomický a kultúrny rozvoj. Je to ekonomicky najprosperujúcejšie mesto Rumunska.

Pamiatky

Palatul Patriarhiei

Je to pravoslávny monastier postavený v 17. storočí na vrchu nad mestom. V roku 1688 bol monastiersky chrám povýšený na katedrálu. Neskôr sa stal sídlom hlavy rumunskej pravoslávnej cirkvi. V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. Interiér zdobí nádherný ikonostas, nástenné maľby a sú tu uložené aj relikvie patróna mesta sv. Dimitrija Solúnskeho (rum. Dumitru).

Chrám Stavropoelos

Pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v 18. storočí. Dal ho postaviť grécky pravoslávny mních, ktorý sa stal neskôr metropolitom v gréckom meste Stavropolis v severnom Grécku. Mimoriadne krásny je ikonostas a cenné drevorezby. Patrí k skutočným skvostom sakrálnej pravoslávnej architektúre v meste.

Monastier Plumbuita

V tomto pravoslávnom monastieri bola v roku 1580 vytlačená prvá kniha v Bukurešti. Aj jeho exteriér a interiér patria ku krásnym ukážkam pravoslávnej rumunskej architektúry.

Triumfálny oblúk

Postavený bol v roku 1936 na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne. Jeho vzorom sa stal víťazný oblúk v Paríži. Nachádzajú sa na ňom historické erby jednotlivých častí Rumunska (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Bukovina, ... ). Oblúk je aj spomienkou na Romania Mare a národným symbolom Rumunov.


Palatul Regal (kráľovský palác)

Je to kráľovský palác, ktorý do roku 1947 slúžil ako rezidencia rumunských kráľov

Palatul Parlamentului

Bol palácom niekdajšieho diktátora Ceausesca. Je to ukážka megalománie komunistického režimu, ktorej padla za obeť veľká časť historického Starého mesta. Pod palácom sa nachádzajú kryty. Dnes je sídlom rumunských štátnych orgánov ( parlament, ústavný súd, ... )

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva[2]

Dominantnou národnosťou v Bukurešti sú Rumuni, najvýraznejšou menšinou sú Rómovia. Okrem toho v meste žije aj množstvo malých menšín, napríklad Maďari (1,17 %), Turci (0,12 %), Židia (0,07 %), Nemci (0,06 %) a iní.

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
 97,02 %
Rómovia
  
 1,27 %
Nezistené
  
 11,68 %
Ostatné
  
 1,1 %
z celkového počtu 1 883 425 obyvateľov

Náboženské zloženie obyvateľstva[3]

Dominantným náboženským vyznaním je Rumunské pravoslávie (84,31 %), s 1,17 % nasleduje Rímskokatolícka cirkev, Islam (0,5 %), Letničné hnutie (0,26 %) a iní.

Náboženské vyznanie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
 84,31 %
Rímskokatolícka cirkev
  
 1,17 %
Nezistené
  
 11,8 %
Ostatné
  
 2,72 %
z celkového počtu 1 883 425 obyvateľov

Historický vývin počtu obyvateľov[1]

Doprava
Schéma siete metra

Rozsiahly systém verejnej dopravy je najväčší v Rumunsku a tretí najväčší v Európe. Je založený na podzemnej rýchlodráhe ako aj povrchovej doprave zloženej z autobusov, električiek, trolejbusov a ľahkej železnice. Dopĺňa ho systém súkromných taxíkov a minibusov. Metro a povrchová dopravná sieť bola začiatkom roku 2006 spojená. Mesto má dve blízke letiská - Baneasa a Otopeni.

Metro
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Bukureštské metro.

Bukurešťské metro je jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku. Prvá linka M1 začala premávať v roku 1979, v súčasnosti má metro 4 linky, 62,4 km a 45 staníc.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria
  • Chrám Stravopoleos
  • Katedrála sv. Jozefa

Referencie
  1. Institutul național de statistică: Populaţia la recensămintele din anii 1948, 1956, 1966, 1977, 1992, 2002 şi 2011 – categorii de localităţi şi judeţe Dostupné online
  2. Institutul național de statistică: Populaţia după etnie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online
  3. Institutul național de statistică: Populaţia după religie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukurešť


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.