Letničné hnutie
Letničné hnutie (iné názvy: turíčne hnutie, turičnícke hnutie, pentekostálne hnutie, turičníci, letničiari) je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom. Letničné hnutie sa objavilo na prelome 19. a 20. storočia v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený od židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre katolícky sviatok Turíce.
Počiatky letničného hnutia
Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým Nemecko, Veľká Británia). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s darom hovorenia v jazykoch na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom Charlesom F. Parhamom v kansaskom meste Topeka (USA) v roku 1901. Parham po prvýkrát sformuloval doktrínu o hovorení v jazykoch ako o „biblickom dôkaze“ krstu v Duchu Svätom. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré sa začalo na Azusa Street v Los Angeles v roku 1906 pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa Williama J. Seymoura. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
Charakteristika
Hlavnou charakteristikou je dôraz na krst Duchom Svätým. Tento krst sa u kresťana prejavuje kvalitatívne novým prístupom k životu – prerodom alebo znovuzrodením, zmenou životného štýlu – v angl. tzv. born-again.
Významné osobnosti letničného hnutia
- Charles F. Parham
- William Joseph Seymour
- Gaston Barnabas Cashwell, Church of God, Cleveland v Tennessee
- Charles Harrison Mason, Church of God in Christ, Memphis v Tennessee (COGIC)
- William H. Durham, Assemblies of God, Chicago
- Thomas Ball Barrat, nórsky metodistický pastor, Oslo
- Lewi Pethrus, Švédsko
- Jonathan Paul, Nemecko
- Alexander Boddy, Anglicko
- Luigi Francesco a Giacomo Lombardy, Brazília, Argentína
- Daniel Berg a Gunnar Vingren, Assemblies of God, Brazília
- Willis C. Hoover, Čile
- John Graham Lake (1870 – 1935), Zion Christian Church, Južná Afrika,
- Ivan Voronajev, Odesa, Ukrajina
- Mary Rumsey, Kórea
- Dennis Bennett, episkopálny anglikánsky zbor sv. Marka, Kalifornia, tzv. neoletničné hnutie
- David du Plessis
Niektoré známe denominácie
Dnes tvorí letničné hnutie viac než 14 000[1] letničných denominácií po celom svete. Patria medzi ne napríklad:
- Assemblies of God, celkovo okolo 53 mil. členov
- Church of God in Christ (COGIC), USA, asi 6 mil. členov
- Letničná metodistická cirkev, Čile, dnes asi 1,5 mil. členov
- Apostolic Faith Mission, Južná Afrika
- Zion Christian Church, Južná Afrika, 6 mil. členov (r. 2000)
- Pentecostal Assemblies of The World
Na Slovensku sa k letničnému hnutiu hlási napr. Apoštolská cirkev, Kresťanské spoločenstvo Milosť.