Kúty (okres Senica)
Kúty | |||
obec | |||
Kostol sv. Jozefa Pestúna | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Senica | ||
Región | Záhorie | ||
Vodné toky | Zelnický potok, Čársky potok, Kútsky náhon | ||
Nadmorská výška | 156 m n. m. | ||
Súradnice | 48°39′33″S 17°01′15″V | ||
Rozloha | 27,16 km² (2 716 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 3 998 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 147,2 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1392 | ||
Starosta | Branislav Vávra[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 908 01 (pošta Kúty 1) | ||
ŠÚJ | 504513 | ||
EČV | SE | ||
Tel. predvoľba | +421-34 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kúty Nám. Radlinského 981 908 01 Kúty | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 034/699 9611 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Kúty | |||
Webová stránka: kuty.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Kúťan[4] | |||
Polohopis
Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.
Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.
Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.
Dejiny
Z roku 1392 pocádza prvá zmienka o Kútoch vo forme Kuth, v roku 1498 sa objavuje v podobe Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.
Stredoveká osada bola súčasťou ostrokamenského panstva, neskôr patrila rodu Coborovcov. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V roku 1736 prechádza obec do majetku Habsburgovcov.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1718-1726. V roku 1841 bola postavená veža. Obnovou prešiel v roku 1926, kedy bola realizovaná výmaľba interiéru. V roku 1945 bol kostol pri prechode frontu poškodený. Presbytérium kostola je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď kupolovou klenbou. Interiér kostola má pôdorys oválu. Nachádzajú sa tu dva bočné barokové oltáre z polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z doby vzniku kostola, krstiteľnica je klasicistická z druhej polovice 18. storočia.[5] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou pokrytou škridlou.
- Kostol sv. Jozefa Pestúna
- Kaplnka sv. Anny, klasicistická stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s valbovou strechou z roku 1852. Stojí na mieste staršej barokovej stavby asi zo 17. storočia. Fasády sú členené lizénovými rámami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.[6]
- Pomník Andreja Radlinského, súsošie v nadživotnej veľkosti z roku 1930. Autorom súsošia je A. Kovačik.[7] Nachádza sa pred kostolom.
- Zvonica, murovaná stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1826. Fasády zvonice sú členené lizénami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené so šambránami.
- Pomník A. Radlinského
- Zvonica
- Detail slnečných hodín
Osobnosti obce
Rodáci
Pôsobili tu
- Andrej Ľudovít Radlinský (* 1817 - † 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- JÚĽŠ. Kúťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- BKúty - Kostol sv. Jozefa Pestúna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Kúty - Kaplnka sv. Anny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Kúty. Pomník A. Radlinského [online]. Krížom.krážom. Dostupné online.