Marchegg

Marchegg (slov. aj čes. Marchek, chorv. Muriek) je mesto v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko, vo vinnej štvrti (Weinviertel), v okrese Gänserndorf v blízkosti bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, pričom je s Bratislavou a Viedňou spojená pravidelným železničným spojením.

Marchegg
mesto (s titulom: kráľovské mesto)
Kostol v Marcheggu
Erb
Štát Rakúsko
Spolková krajina Dolné Rakúsko
Okres Gänserndorf
Nadmorská výška 143 m n. m.
Súradnice 48°16′42″S 16°54′33″V
Rozloha 45,52 km² (4 552 ha)
Obyvateľstvo 2 989 (1. január 2020)
Hustota 65,66 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2293 (část Stadt), 2294 (část Bahnhof)
ŠÚJ 3 08 35
Poloha obce v Rakúsku
Poloha obce v Rakúsku
AderklaaAndlersdorfAngern an der MarchAuersthalBad PirawarthDeutsch-WagramDrösingDürnkrutEbenthalEckartsauEngelhartstettenGänserndorfGlinzendorfGroß-EnzersdorfGroß-SchweinbarthGroßhofenHaringseeHauskirchenHohenau an der MarchHohenruppersdorfJedenspeigenLasseeLeopoldsdorf im MarchfeldeMannsdorf an der DonauMarcheggMarkgrafneusiedlMatzen-RaggendorfNeusiedl an der ZayaObersiebenbrunnOrth an der DonauPalterndorf-DobermannsdorfParbasdorfProttesRaasdorfRingelsdorf-NiederabsdorfSchönkirchen-ReyersdorfSpannbergStrasshof an der NordbahnSulz im WeinviertelUntersiebenbrunnVelm-GötzendorfWeiden an der MarchWeikendorfZistersdorfDolné Rakúsko
Poloha obce v rámci okresu Gänserndorf
Wikimedia Commons: Marchegg
Webová stránka: www.marchegg.at
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Žije tu 2 989 obyvateľov (1. január 2020) (cca 10% Slovákov a Čechov). Rieka Morava (nem. March) tu tvorí hranicu so Slovenskom.

Dejiny

Pozdĺž rieky Moravy prebiehali cesty už od praveku. Najznámejšou z nich je Jantárová cesta, ktorá v tomto úseku spájala keltské oppidum na Brunbergu, neskôr rímske Carnuntum, s juhomoravskými sídliskami. Koncom prvého tisícročia patrila oblasť až po Dunaj do ríše Veľkomoravskej a pod správu Moravsko - Panónskej arcidiecézy.[1]

Marchegg je jediné mesto v Rakúsku, ktoré založil český kráľ Přemysl Otakar II. a olomoucký biskup Bruno zo Schauenburgu. Od svojho zakladateľa dostalo aj titul "kráľovské mesto". Mesto a tvrdzu (neskôr prebudovanú na zámok) založil Přemysl Otakar II. pravdepodobne hneď po bitke pri Kressenbrune (12. júla 1260) na rieke Morave ako baštu proti Uhrom a plánoval tu vybudovať predovšetkým veľké obchodné centrum (vtedy navrhnuté námestie by bolo s cca 7,5 ha najväčšie v Európe). Mesto bolo založené na mieste bitky na, teda „dve míle od mesta a hradu Hainburg“, v rokoch 1260/1261.[2]

Spolu s olomouckým biskupom sa tu usilovali o zriadenie prvej diecézy vo vtedajšom Rakúsku, podriadenej olomouckému arcibiskupstvu. Preto tu položili aj základy prvej katedrály[3] v Rakúsku, z ktorej ale bolo realizované iba presbytérium (predná časť, chór). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1268, kedy Přemysl Otakar odovzdal patronátne práva k tomuto mestu rádu johanitov (dnes maltézskych rytierov). Z veľkých plánov zišlo po prinútení Přemysla Otakara II. odovzdať rakúske krajiny Rudolfovi Habsburskému 26. novembra 1276. Po Přemyslovej smrti pri Dürnkrute (cca 30 km severne od Marcheggu) 26. augusta 1278 mesto v nasledujúcich stáročiach skôr iba prežívalo.[1]

Doprava

Marchegg je železničným uzlom a pohraničnou prechodovou stanicou na Slovensko. Železničná stanica je v prevádzke od 20. augusta 1848, kedy bola sprevádzkovaná prípojná trať Bratislava hlavná stanica - Devínska Nová Ves - Marchegg - Gänserndorf[4] na Severnú dráhu cisára Ferdinanda (Viedeň - Stadlau - Gänserndorf – Břeclav). Neskôr bola vybudovaná aj priama trať Marchegg - Stadlau. V roku 2017 bola realizovaná generálna rekonštrukcia stanice a od roku 2018 tadiaľto prechádzajú aj priame vlaky z Viedne cez Bratislavu a Žilinu do Košíc.

Priame cestné spojenie so Slovenskom zatiaľ neexistuje, je ale plánované (do roku 2024) v rámci výstavby rýchlostnej cesty S8 spájajúcej Viedeň s Bratislavou.[5]. Z bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves vedie cez rieku Moravu Cyklomost slobody, ktorý končí pri neďalekom zámku Schloss Hof. Okrem toho je v blízkej budúcnosti plánovaný[6] ďalší kombinovaný cyklo-turistický most cez rieku Moravu.[7]. Tým budú sprístupnené Marchauen (Moravské luhy), zaplavované v čase povodní, ich flóra a fauna sú chránené.

Pamiatky a pozoruhodnosti
  • Farský kostol sv. Markéty Antiochijskej - mohutná, niekoľko ráz modifikovaná sakrálna stavba s dominantným ranogotickým presbytériom z 3. štvrtiny 13. storočia, pôvodne obklopený cintorínom, ktorá sa nachádza v centre mesta. Chrám bol navrhnutý ako veľká trojloďová katedrála. Po ťažkom poškodení počas prvej rakúsko-tureckej vojny v roku 1529 a švédskej vojny 1634 bolo k bohoslužobným účelom používané iba presbytérium. Za kniežaťa Karola Pálffyho bola v rokoch 1789/1790 postavená oproti presbytériu podstatne menšia loď s chórom. Dvojpodlažná západná veža bola postavená v roku 1855.
  • Filiálny kostol Ježiša Krista Kráľa v mestskej časti Bahnhoff z polovice 20. storočia.
  • Prioriát (kláštor) Panny Márie Kráľovnej, spoločenstva sv. Jána, založené v roku 1994.
  • Zámok Marchegg vybudovaný v 13. storočí ako vodný hrad, v dobe baroka prestavaný na poľovnícky zámok.
  • Stála expozícia Přemysla Otakara II. a Pálffyovcov v zámku.
  • Stredoveké mestské hradby s čiastočne zachovanou Viedenskou a Uhorskou bránou.
  • Prašná vežička na lúke u rybníka s výskytom trávničky obyčajnej (Armeria elongata) a modlivky zelenej (Mantis religiosa).
  • Chránená vtáčia oblasť nivy Moravy a Dyje (FFH-Gebiet March-Thaya-Auen).
  • Chránená krajinná oblasť mokrade (nivy) Dunaj-Morava-Dyje.
  • Prírodná rezervácia Dolné nivy Moravy, ďalej prírodná rezervácia Marchegg svetového fondu na ochranu prírody (WWF Österreich) s približne 50 pármi bocianov bielych, ktorí tu stavajú hniezda na stromoch i komínoch blízkych budov. V roku 2015 tu začal ojedinelý chov primitívneho druhu koňa z Poľska, ktorý je veľmi blízky pravekému európskemu koňovi.
  • Prírodná rezervácia Kleiner Breitensee s výskytom bobrov a možnosťou pozorovať veľké oddychové kolónie prelietajúcich vtákov, najmä husí, kačíc, labutí apod.

Referencie
  1. SKÁCEL, Petr; SCHOLZ, Stefan. Nach dem Weg zum Gründung von Marchegg. Gemeindezeitung Marchegg/Breitensee, jún 2016, roč. 2016, čís. 99, s. 44-46. (nemecky)
  2. PŘIBÍK PULKAVA Z RADENÍNA,, Kronika Česká, List Přemysla Otakara II. papeži Alexandrovi IV.. V B 24, Knihovna Národního muzea v Praze. v2.manuscriptorium.com. Dostupné online [cit. 2018-09-11].
  3. Ostatky sv. Markéty poputují po 750 letech z Olomouce do rakouského Marcheggu. Ado.cz. Dostupné online.
  4. Železničná trať / Railway line, Bratislava hl.st. - Marchegg. www.rail.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-01].
  5. S 8 Marchfeld Schnellstraße Neubau Knoten S 1/S 8 - Gänserndorf/Obersiebenbrunn. www.asfinag.at. Dostupné online [cit. 2018-11-01]. (nemecky)
  6. Großes Nein zum Thema Brücken entlang der March [online]. [Cit. 2018-11-01]. Dostupné online. (nemecky)
  7. Tauziehen um Brücken über die March [online]. 2017-03-18, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online. (nemecky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marchegg

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.