Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves

Názov Devínska Nová Ves sa stal oficiálnym okolo roku 1848. Dovtedy sa pre Devínsku Novú Ves používalo viacero odlišných názvov. Do 17. storočia sa vyskytujú názvy Nová Ves, Nova Wass, Divin-Új-Falu a Wyfalu. Koncom 17. storočia sa udomácnili názvy Chorvátska Nová Ves, Theben-Neudorf a Dévényújfalu. Počas medzivojnového obdobia a krátko po druhej svetovej vojne sa v nemecky písanej odbornej literatúre okrajovo používalo aj označenie Neudorf an der March (v preklade doslova Nová Ves na Morave). Názov Devínskej Novej Vsi sa v slovenčine zjednotil v 1848.

Demonym pre Devínsku Novú Ves je Devínskonovovešťan a Devínskonovovešťanka (často sa mylne používa „Devínčan/Devínčanka“). Chorvátski potomkovia používajú tiež Novoselan. Prídavné meno je devínskonovoveský. Najčastejší skrátený hovorový názov pre obec je Devínska.

Povodne sú v Devínskej Novej Vsi častým javom. Na obrázku porovnanie z jari 2006 a júla 2008

Devínska Nová Ves sa nachádza 15 km severozápadne od centra Bratislavy. Rozprestiera sa na okraji Záhorskej nížiny a na úpätí Devínskej Kobyly. Západnú hranicu obce tvorí rieka Morava, ktorá je súčasne aj prírodnou hranicou medzi Slovenskom a Rakúskom. Cez mestskú časť preteká potok Mláka, ktorý sa vlieva do Moravy. Neďaleko sútoku sa nachádza pred niekoľkými rokmi zrevitalizovaný rybník.

V Devínskej Novej Vsi sa nachádza automobilka Volkswagen Slovakia a.s., ťahúň priemyselnej výroby Slovenska. V blízkosti závodu VW až po bývalú tehelňu pribudli výrobné areály subdodávateľov Volkswagenu, aj ďalší výrobcovia. Ďalšími významnými závodmi sú závody Presskam a Tower.

Pripomienka železnej opony na slovensko-rakúskej hranici

Osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je veľmi staré, siaha najmenej do mladšej doby kamennej. Našli sa tu aj predmety pochádzajúce z bronzovej a zo železnej doby. Osobitnú pozornosť si zaslúžia unikátne nálezy dokumentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších a najvýznamnejších pohrebísk. Niektorí historici ho spájajú so Samovou ríšou - prvým zväzom slovanských kmeňov na území Slovenska, ktoré založil franský kupec Samo v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7. až 9. storočí, objavili 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 jazdeckých hrobov (bojovník pochovaný aj s koňom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých hroboch poskytli jedinečný materiál na štúdium majetkovej diferenciácie vtedajšieho obyvateľstva.

Na dvoch návršiach strmo sa vypínajúcich nad moravskú nivu stáli pri štvrti nazývanej Slovinec v 9.storočí dve mohutné veľkomoravské pevnosti. Na menšej plošine dolného kopca dolného kopca bolo opevnené hradisko s označením Na skale. Hradisko chránil 2 metre vysoký ochranný val, ktoré násyp sa dá aj dnes rozpoznať v teréne. Do pevnosti sa vstupovalo cez mohutnú bránu s bočnými drevenými vežami. Archeológom sa podarilo nájsť zvyšky jednopriestorovej zrubovej stavby s dvoma kupolovými hlinenými pecami. Horné hradisko s označením Na pieskoch stálo na vyššej plošine ležiace nad žltou stenou Sandbergu. Opevnenie hradiska tvoril mohutný násyp z juhu posilnený priekopou. Novoveské pevnosti vznikli súčasne a zdá sa, že v rovnako čase aj zanikli. v Oboch sa našli stopy po veľkom požiari, ktorý pravdepodobne ukončil ich existenciu. Z hradísk sa dalo kontrolovať široké okolie, najmä šíre Moravské pole na druhom brehu Moravy. Nie je vylúčené, že práve tieto hradiská boli pevnosťou Dowina kniežaťa Rastislava, na ktorú podľa Fuldských análov v roku 869 neúspešne útočil Karol, syn východofranského kráľa Ľudovíta Nemca.

Prvá zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza približne z roku 1451 ako „Nová Ves“. V listine Prešporskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Obec sa postupne nazývala Wyfalw, Wyfalu, po maďarsky Dévényújfalu a po nemecky Theben Neudorf. Patrila medzi poddanské obce devínskeho panstva. Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v polovici 16. storočia. V obci sa zastavili aj španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko usadlostí. V nich sa postupne usadili chorvátski kolonisti. Vďaka ich prítomnosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Okrem grófov zo Svatého Jura a Pezinka v dedine vlastnili majetky aj rehole bratislavských uršulínok a jezuitov a mariánskych paulínov. Od 16. storočia tu existovala tridsiatková stanica, v ktorej sa kontroloval vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V priebehu 17.-19. storočia sa obec rozvíjala, bola začlenená do Bratislavskej župy. Nachádzala sa tu vápenka (podľa čoho je aj historické pomenovanie časti obce).

V 18. storočí tu bola vybudovaná piesková baňa s lanovkou v lokalite Sandberg, pomocou ktorej sa prevážal piesok na lode na rieke Morave, odkiaľ putovali do južných častí habsburskej monarchie. Približne začiatkom 18. storočia nastalo prisťahovanie chorvátskeho obyvateľstva. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské vojská po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínsku Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátili morová epidémia, ktorej podľahlo 107 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 čiastočne vyhorela. Okolo roku 1848 sa premenovala na Devínsku Novú Ves. Rok 1848 je význačným aj tým, že bola odovzdaná a otvorená činnosť železničnej trate medzi mestami Gänserndorf a Bratislavou cez Devínsku Novú Ves. Bratislava tak získala spojenie s Viedňou a prvú - a na dlho jedinú - parnú železnicu na Slovensku i v Uhorsku. V roku 1870 otvorili kameňolom v chotári DNV. Stockerauské akciové vápenky sa rozhodli ťažiť kameň. V tomto roku bola tiež založená tehelňa na ručnú výrobu tehál. Modernizácia tehelne prebehla až počas roku 1909 (18-komorová pec, nové stroje). K tehelni patrili veľké kameňolomy a hlinisko za tehelňou S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie (1875) sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi.

V roku 1918, po skončení prvej svetovej vojny sa Devínska Nová Ves stala miestom bojov o Bratislavu medzi česko-slovenskou a maďarskou armádou. 31. decembra 1918 sa stala Bratislava a obce v jej blízkosti súčasťou prvej Česko-slovenskej republiky - hovoríme o tzv. Víťaznom Silvestri. V roku 1928 sa začlenila do okresu Bratislava.

Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž postihli Devínsku Novú Ves a kvôli obsadeniu Pomoravia prišla o západné územie. Počas vojny bola zničená vápenka a zopár domov. Viac ako samotná vojna zničil Devínsku Novú Ves ústup nemeckej armády v roku 1945, ktorá za sebou ničila všetko čo mohla. Devínska Nová Ves bola oslobodená 6. apríla 1945 Červenou armádou.

Udalosti po vojne spôsobili, že v roku 1948 sa Devínska Nová Ves ocitla na rozhraní dvoch politických systémov. Zároveň sa stala jedným miest, kde sa dalo utiecť do susedného Rakúska (prebrodiť cez rieku Moravu). V roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatý drôt a železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morava. Kvôli tomu bola Devínska Nová Ves odsúdená na zánik. Obyvatelia museli mať špeciálne identifikačné kartičky a povolenie o vstup do pohraničnej oblasti. V roku 1960 sa stala súčasťou okresu Bratislava-okolie a neskôr z dôvodu, že takmer 90 % obyvateľov pracovalo v Bratislave, sa 1. januára 1972 stala súčasťou Bratislavy, štvrtého obvodu (týmto dňom zanikol okres Bratislava-okolie). Dátum 3. apríl 1974 sa vyznačuje začatím výstavby automobilky (BAZ). V 90. rokoch Bratislavské automobilové závody (BAZ) odkúpil koncern Volkswagen.

V rokoch 1986 až 1989 v Devínskej boli postavené nové sídliská ( Stred, Kostolné a Podhorské) so štátnymi nájomnými bytmi (spolu takmer 4000 nových bytov) čím zároveň stúpol počet obyvateľov o 12 000. V decembri 1989 boli odstránené pohraničné zátarasy. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Slovensko. 7. januára sa konalo zhromaždenie občanov DNV s kultúrnym programom Šťastnú cestu, Slovensko. 1. 6. 1996 sa obec stala súčasťou okresu Bratislava IV.

Niektorí obyvatelia Devínskej Novej Vsi stále nie sú stotožnení s tým, že sa Devínska Nová Ves pripojila k Bratislave a stále ju považujú za samostatnú obec a bojujú za oddelenie. V Devínskej Novej Vsi sa už v minulosti (1. októbra 1994) konalo referendum o odpojení sa od Bratislavy, skončilo sa však neúspechom (zo zúčastnených 52,47% voličov bolo 16,47% za osamostatnenie ). Problémom Devínskej Novej Vsi je, že na rozmery mesta a vzdialenosť od Bratislavy má príliš monofunkčný charakter.

• Rakúsko: Marchegg
• Rakúsko: Schlosshof
• Chorvátsko: Varaždin
• Chorvátsko: Sveti Ilija
• Chorvátsko: Omišalj
• Francúzsko: St. Brice
• Srbsko: Padina

V Devínskej Novej Vsi sa narodili:

• Peter Pišťanek – slovenský spisovateľ
• Rudolf Sloboda – slovenský spisovateľ

Dnes tu pôsobia:

• Tomáš Hulík – slovenský prírodovedec, dokumentarista a fotograf
• Táňa Keleová-Vasilková – slovenská spisovateľka
• Zuzana Šulajová - slovenská spisovateľka

• Žije tu najväčšia chorvátska menšina na území Slovenska a každoročne sa tu koná Festival chorvátskej kultúry.
• Ako mestská časť bola pričlenená k Bratislave 1.januára 1972, na sklonku rokov 1988-1989 tu bolo vybudované sídlisko.
• Nachádza sa tu chránená krajinná oblasť Devínska Kobyla, ktorej súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.
• Cez Devínsku Novú Ves prechádza 17° východný poludník
• Natáčal sa tu videoklip k skladbe Brďokoky od skupiny Horkýže slíže

• 
  Intravilán obce Devínska Nová Ves - Sídlisko Podhorské. V pozadí Záhorská Bystrica
• 
  Intravilán obce Devínska Nová Ves - Sídlisko Podhorské a Kostolné. V pozadí Záhorská Bystrica, Stupava a zrúcanina hradu Pajštún
• 
  Intravilán obce Devínska Nová Ves - Sídlisko Stred. V pozadí Volkswagen-Bratislava - automobilový závod.
• 
  Intravilán obce Devínska Nová Ves - Pôvodná zástavba. V pozadí rieka Morava a jej inundačné pásmo
• 
  Rieka Morava
• 
  Devínska Kobyla
• 
  Príroda v okolí rieky Morava
• 
  Príroda v okolí rieky Morava
• 
  Pozostatok železnej opony
• 
  Pohraničný bunker vybudovaný v tridsiatych rokoch
• 
  Tabuľka „Pozor! Štátna hranica“
• 
  Marcheggský most - železničný ťah do Rakúska
• 
  Pozostatky železnej opony
• 
  Rybník v Devínskej Novej Vsi
• 
  Riečka Mláka
• 
  Budova ŽST Devínska Nová Ves
• 
  Nástupište ŽST Devínska Nová Ves

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves

• Oficiálna stránka obce
• Neoficiálna stránka obce
• Spravodajsko-informačný blog o obci