Morava (rieka)

Meno rieky patrí medzi najstaršie staroeurópske názvy vodstiev, s pôvodným významom voda, močiar. Rieku pomenovalo už predkeltské obyvateľstvo, žijúce na jej dolnom toku. Podľa názvu rieky bolo pomenované i historické územie Morava.

Pramení pod vrcholom Králického Sněžníka na území obce Dolní Morava, v nadmorskej výške 1 380 m n. m. v upravenej studničke. V južnom úbočí tečie ako horská bystrina strmým žľabom a priberá niekoľko potokov. V Jeseníkoch priberá Krupú, Brannú a Desnú a pokračuje Branenskou vrchovinou a okolo Zábřehu, kde sa do nej vlieva Moravská Sázava. V meandrujúcom úseku v CHKO Litovelské Pomoraví priberá Třebůvku a Oskavu a pokračuje metropolou Hanej, Olomoucom.

V Troubkách pri Přerove sa do Moravy vlieva Bečva, odvodňujúca južnú časť Moravsko-sliezskych Beskýd. Pokračuje na juh v zníženine medzi Českomoravskou vysočinou a Západnými Karpatmi, pričom od Otrokovíc je vybudovaný Baťov kanál. Ďalej rieka pretéká moravským Slováckom a nasleduje druhý meandrujúci úsek.

Pri obci Rohatec začína vytvárať spoločnú česko-slovenskú štátnu hranicu, ktorá končí až pri Lanžhote, na sútoku s Dyjou. Morava pokračuje južným smerom, kde až po sútok s Dunajom pod Devínom tvorí rakúsko-slovenskú štátnu hranicu. Na tomto úseku priberá ľavostrannú Myjavu.

Najvyšší prietok má Morava na jar, v letnom období hladina klesá a prietok opäť narastá počas jesenných dažďov.

Priemerný prietok v jednotlivých miestach udáva tabuľka:

Úsek Brodské - Devín

Rieka Morava ponúka ideálne možnosti pre turistov, ktorí obľubujú splavovanie. Odporúčaným úsekom je trasa Brodské – Devín.

Splav treba začať za kamennou prehrádzkou pri Brodskom, ktorá je nesplavná. Na brehu je možnosť bivakovania. Po podplávaní starého a nového, dialničného mosta sa otvára typický ráz rieky. Orientácia je počas väčšiny splavu dosť limitovaná, nakoľko sa v bezprostrednej blízkosti nachádza iba málo obcí (Záhorská Ves, Vysoká pri Morave...). Dôležitým orientačným miestom je vtok rieky Dyje, ktorá priteká z pravej strany a vytvára trojhraničný bod Slovensko – Česko – Rakúsko. Až potiaľto Morava tvorila hranicu medzi Slovenskom a Českom, odtiaľto až po vtok do Dunaja hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom.

Niekde v úrovni obci Sekule je v mape 1:50 000 VKÚ (1997) neoznačený splav – hať, ktorý sa odporúča preniesť, pretože predovšetkým pri vyššej hladine vody môže byť dosť nebezpečný. Je to jediné problematickejšie miesto celého uvedeného úseku. Ďalším orientačným bodom je most Moravský Svätý Ján – Hohenau, ktorý nahradil provizórny pontónový most. Zorientovať sa dá aj pri nevýraznom ľavostrannom vtoku riečky Rudava (147 m n. m.) neďaleko Malých Levár. Scenériu celej trasy na oboch stranách dopĺňajú rybárske stavania. Zásoby v tomto úseku rieky sa dajú doplniť v neďalekých obciach Gajary a Suchohrad, z rieky ich však nevidno.

Pri kompe Záhorská Ves – Angern an der March (najzápadnejší bod Slovenska) je na slovenskej strane v obci krčma a kúsok ďalej aj reštaurácia. Obec Vysoká pri Morave so svojim vysokým protipovodňovým múrom a kostolnou vežou je neprehliadnuteľná. Najbližšia krčma k rieke je na konci hrádze za obcou. Neďaleko obce Marchegg je na pravej - rakúskej strane pamätník s orlom. Pred obcou Devínska Nová Ves je železničný most. Za obcou, ktorá je mestskou časťou Bratislavy, sa pomaly vynárajú pohľady na majestátne bralo hradu Devín, pod ktorým sa rieka vlieva do Dunaja.

Dôležitými orientačnými ukazovateľmi pozdĺž toku Moravy sú aj kilometrovníky, ktoré však nie sú všade a napr. na mape VKÚ (1997) údaje o nich chýbajú.

Hladina rieky Morava pri zvýšených zrážkach ako aj vplyvom stúpania a klesania Dunaja výrazne kolíše. Preto môže voda, hlavne v spodnom toku, stáť. Tiež krásne štrkové ostrovčeky, ktoré lákajú na bivakovanie, môžu počas pár hodín zaniknúť a voda utopí stany a odnesie lode nepozornejších vodákov.

Celá uvedená trasa Brodské – Devín sa dá bez výraznejšieho pádlovania prejsť za tri dni.

• Povodie Moravy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému rieka Morava.