Arno Puškáš

Pochádzal z Košíc. Celý jeho život však bol spätý s Vysokými Tatrami. Začínal ako horský nosič, 13 rokov bol chatárom na Chate pod Rysmi a potom na Kežmarskej chate. Urobil vyše 200 tatranských prvovýstupov, najmä v zime. Známe sú napríklad výstupy na pravý pilier Galérie Ganku, na Ošarpance, juhozápadný pilier na Voliu vežu, prvé zimné prelezenie Stanisławského komína v severnej stene Malého Kežmarského štítu s partnerom Karolom Cermanom. Navštívil Júlske Alpy, vystúpil na Mt. Blanc, Grossglockner. Navštívil Pyreneje, Atlas, Olymp. V roku 1969 a 1971 bol účastníkom prvých dvoch expedícií na Nanga Parbat. Na tej druhej vystúpil na Čongru (predvrchol) a juhovýchodný vrchol Nanga Parbatu (7530 m). Bol v nórskom pohorí Romsdal, navštívil saharské pohorie Ahaggar, trikrát Fanské vrchy, Pamír 1979 - Kullai Ismoili Somonij.[1]

Náš najvýznamnejší horolezecký publicista - 18 kníh, 2 poviedky, asi 1200 článkov s horolezeckou tématikou. Polyglot, fotograf, grafik. Jeho "Opus Magnum" je podrobný desaťdielny Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry, ktorého písal a vydával 32 rokov.[2]

• A. Puškáš: Horolezci v tatranských stenách, Tatran 1957.
• A. Puškáš: Priateľstvo na lane, ŠTN 1954.
• A. Puškáš: Vysoké Tatry - Horolezecký sprievodca, monografia, Šport. 10 dielov: I diel 1957, II diel 1959, ..., X diel 1989.
• A. Puškáš, I. Urbanovič: Nanga Parbat, Pressfoto 1972.
• A. Puškáš, J. Koršala: Fanské vrchy - svet päťtisícoviek, Pressfoto 1981.

• Interview v r. 2000
• Spomienka na A. Puškáša