Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrá (poľ. Ostra, nem. Ostra, maď. Osztra) je výrazný uzlový štít v rázsoche Kriváňa. V rozpore so svojim názvom má má plochý a rozložitý vrchol.[1] Jej tiahly skalnatý hrebeň lemuje Furkotskú dolinu zo západu. Z tejto, turistom dobre známej strany je ťažko dostupná. Z opačnej strany, zo Suchej doliny je síce v princípe ľahko (chodecky) dosiahnuteľná, ale prístup nie je možný – viedol by cez prísnu rezerváciu so zákazom vstupu. Odtiaľ vyzerá oveľa plochšie a sutinovejšie. Výhľad trochu limitovaný.
| Ostrá | |||
| vrch | |||
.jpg.webp) Ostrá, Wahlenbergove plesá a Sedielková kopa. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška | 2 350,5 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°9′49″S 20°1′18″V | ||
| Najľahší výstup | Chodecky – nepovolené cez rezerváciu | ||
| Prvovýstup | Karol Englisch, P. Spitzkopf | ||
| - dátum | 1903 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Ostrá (High Tatras) | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
V podobe „Ostrý“ použil už Matej Bel, ale označoval širšiu skupinu. Názov vystihuje tvar štítu.
Topografia
Na východe ju Furkotské sedlo oddeľuje od Furkotského štítu, na západe Nefcerské sedlo od Krátkej. Severnou stenou spadá do Nefcerky, to je takisto rezervácia. V dlhom južnom hrebeni sa nachádza: Liptovská štrbina, Liptovská veža 2272 m), Liptovské múry, Kozia priehyba, Kozí hrb, Vyšný Kozí zárez, Kozia stena, Kozí roh, Ostrá veža, Ostrý hrb, Ostrá vežička, Ostrá kopa, Vežička nad štrbinou, Kopa nad Sedielkom, Sedielkový priechod a Sedielková kopa.
Niekoľko horolezeckých výstupov
- 1903 Prvý presne datovaný výstup K. Englisch a Pavol Spitzkopf zo Suchej doliny JZ úbočím. Pred nimi vystúpili na vrchol kartografi.
- 1907 Prvovýstup Alfred Martin a J. Franz st. hrebeňom z Furkotského sedla, III.
- 1934 Prvovýstup z Furskotskej doliny Z. Brüll a Š. Zamkovský, IV.
- 1954 Prvovýstup severnou stenou J. Psotka a Z. Zibrín, jedno miesto IV.
Množstvo ťažkých ciest (až do obťažnosti V – VI) vedie na Ostrú vežu, Koziu stenu a ďalšie veže v južnom hrebeni.[2]
Galéria
Zľava Ostrá, splývajúca Krátka a Kriváň s Ramenom Kriváňa.
Zľava Sedielková kopa, Kriváň nad Sedielkovým priechodom, dvojzub Ostrej veže a Kozí hrb.
Sprava Ostrá a jej tiahly hrebeň, hlboká Liptovská štrbina, Liptovský chrbát, Kozí hrb s Kozou stenou, Ostrá veža a Sedielková kopa,
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca,IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 247.
