Žofia Magdaléna Dánska

V svojich piatich rokoch bolo dievča zasnúbené so švédskym princom následníkom Gustávom; tento zväzok mal stvrdiť mier a priateľstvo medzi Dánskom a Švédskom. Sobáš bol dielom rokovania strany klobúkov, ovládajúcej švédsky parlament. Rodičia princa, švédsky kráľovský pár, sa stavali proti tomuto manželstvu, podieľajúcom sa na nepriateľstve, ktoré rodina Adolfa I. Frederika chovala k Oldenburskej dynastii, panujúcej v Dánsku.

Svadba v zastúpení sa uskutočnila na zámku Christianborg v Kodani 1. októbra roku 1766 a neskôr, už so ženíchom osobne v Štokholme 4. novembra toho istého roku. Gustáv nastúpil na trón po smrti svojho otca v roku 1771 a Žofia bola korunovaná za kráľovnú 29. mája roku 1772.

Manželstvo nebolo šťastné pre úplnú rozdielnosť pováh oboch manželov, ale tiež pre zasahovanie kráľovnej matky Luisy Ulriky Pruskej. Zatiaľ čo Gustáv sa intenzívne zaoberal politikou, Žofia Magdaléna nikdy na štokholmskom dvore nezdomácnela; bola uzavretá, hanblivá a vážna a mimoriadne silno nábožensky založená, čo ju vystavovalo posmechu zo strany jej kultivovaného manžela. Bola považovaná za málo inteligentnú, čo zrejme neodpovedalo skutočnosti – okrem svojej materskej dánčiny hovorila po švédsky, anglicky a francúzsky a zaujímala sa o kultúru, umenie a literatúru. Vzťah medzi manželmi bol chladný a ľahostajný; Žofia Magdaléna veľmi trpela aj odmietavým postojom Luisy Ulriky.

Žofia Magdaléna na portréte Niclasa Lafrensena mladšieho, okolo roku 1792.

Z manželstva Žofie Magdalény a Gustáva vzišli dvaja synovia:

• Gustáv Adolf (1. január 1778 – 7. február 1837), neskorší švédsky kráľ Gustáv IV. Adolf;
• Karol Gustáv (1782 – 1783)

Manželstvo s Gustávom III. bolo naplnené až po roku 1775, deväť rokov po svadbe. V polovici 70. rokov sa hodlal kráľ rozviesť pre údajnú neplodnosť manželkinu, jej osobný lekár mu však odmietol vystaviť zodpovedajúci atest a upozornil kráľa, že Žofia Magdaléna v prípade ďalšieho manželstva by deti mať mohla a Gustáv III. by bol označený za klamára alebo za impotenta – vidina tejto hrozby kráľa od zámeru sa rozviesť odradila. O manželskom živote Gustáva III. a Žofie Magdalény sa veľa špekulovalo. Keď sa 1. novembra roku 1778 narodil princ následník Gustáv Adolf a v roku ďalší syn 1782 Karol Gustáv, vynorili sa zvesti – pravdepodobne iniciované kráľovnou matkou Luisou Ulrikou a jej druhým synom Karolom, veľmi žiadostivým trónu, a so všetkou pravdepodobnosťou nezodpovedajúce pravde – o tom, že otcom princov je v skutočnosti dvoran, fínsky šľachtic gróf Adolf Fredrik Munck af Fulkila, priateľ kráľovských manželov, ktorý bol inštruktorom neskúseného Gustáva v záležitostiach fyzickej lásky (ktorú so svojou milenkou, dvornou dámou Žofie Magdalény Annou Žofiou Ramström názorne predvádzali kráľovskému páru). Krajinou sa šírili aj fámy o tom, že kráľ je homosexuál, z čoho mala prameniť jeho averzia k manželke; syn Munckovej milenky, tanečnice Giovanny Bassi, bol údajne veľmi podobný korunnému princovi; to všetko bolo témou početných pamfletov. Luisa Ulrika vyvolala škandál, keď pochybila legitímnosť korunného princa; šokovaný kráľ jej nariadil verejné ospravedlnenie.

Po smrti mladšieho syna Karola Gustáva v roku 1783 sa manželstvo definitívne rozpadlo. Gustáv III. bol v roku 1792 zavraždený a Žofia Magdaléna sa rozhodla pre život v pokoji a ústraní. Participovala však na niektorých politických aktivitách svojho syna Gustáva IV. Adolfa. V roku 1809 bola svedkom jeho abdikácie. Za panovania svojho švagra Karola XIII. sa stiahla do ústrania paláca Ulriksdal pri Štokholme; tu zomrela 28. augusta roku 1813.