Niels Bohr
Niels Henrick David Bohr (* 7. október 1885, Kodaň, Dánsko – † 18. november 1962, Kodaň) bol dánsky fyzik v oblasti atómovej a jadrovej fyziky.
| Niels Henrick David Bohr | |||
 dánsky jadrový fyzik | |||
| Narodenie | 7. október 1885 Kodaň, Dánsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 18. november 1962 (77 rokov) Kodaň, Dánsko | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | 44327 Niels Bohr (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Bol riaditeľom Ústavu teoretickej fyziky v Kodani, v rokoch 1943 – 1945 emigroval do USA. V roku 1913 vyvinul na základe predstáv E. Rutherforda a kvantovej hypotézy M. Plancka a A. Einsteina tzv. Bohrov model atómu (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v princíp korešpondencie (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku 1921 teoreticky vysvetlil periodickú sústavu prvkov na základe svojho modelu atómu rozšíreného A. Sommerfeldom.
V roku 1927 v spolupráci s W. Heisenbergom, tvorcom maticovej mechaniky, predbežne ukončili vývoj kvantovej teórie vznikom tzv. kodanskej školy kvantovej teórie. Predovšetkým dospeli k názoru, že atomárne javy sú tak časticového ako aj vlnového charakteru. Škola zahŕňa aj Bohrov princíp komplementarity (javy v mikrosvete sú neurčité a nemožno ich opísať ako v klasickej fyzike), aplikovaný neskôr aj na filozofiu a biológiu.
V roku 1935 sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem zložené jadro a vymyslel model (pieskového) vaku a kvapôčkový model jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné štiepenie jadra uránu.
V roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za výskum atómovej štruktúry. Jeho syn Aage Niels Bohr (1922 - 2009) bol tiež významný fyzik, v roku 1975 dostal Nobelovu cenu za teóriu o štruktúre a deformáciách atómového jadra.
Dňa 18. novembra 1962 zomrel na zlyhanie srdca.