Københavns Universitet

Kodanská univerzita bola založená v roku 1479 a je najstaršou univerzitou v Dánsku. V období medzi uzavretím Studium Generale v Lunde v roku 1536 a založením Aarhuskej univerzity v roku 1920 bola Kodanská univerzita jedinou univerzitou v krajine. Stala sa nielen centrom rímskokatolíckeho učenia, ale taktiež poskytovala možnosť štúdia práva, medicíny a filozofie. Kvôli snahe o zastavenie šírenia protestantizmu bola v roku 1531 zatvorená cirkvou. Po Lutherovej reformácii bola v roku 1537 znovuotvorená Kristiánom III. a transformovaná na evanjelický seminár. Medzi rokmi 1675 a 1788 predstavila univerzita koncept záverečných skúšok. Skúška z teológie bola pridaná v roku 1675, nasledovaná od roku 1736 skúškou z práva. V roku 1788 už všetky fakulty vyžadovali pred vydaním diplomu splnenie záverečných skúšok.

V roku 1807 britská armáda bombardovala Kodaň počas bitky o Kodaň. Po tejto bitke zostala väčšina univerzity v troskách.[6] V roku 1836 však bola postavená nová budova, ktorej rozširovanie pokračovalo až do konca storočia. Počas tohto obdobia bola tiež zriadená univerzitná knižnica, zoologické múzeum, geologické múzeum, botanická záhrada so skleníkmi a technická fakulta.

Medzi rokmi 1842 až 1850 boli zrekonštruované všetky fakulty univerzity. V roku 1842 sa Fakulta medicíny a Akadémia chirurgov zlúčili a vytvorili Fakultu lekárskej vedy. V roku 1848 bola reorganizovaná Právnická fakulta, z ktorej sa stala Fakulta teórie práva a politických vied. V roku 1850 sa Fakulta matematiky a vedy oddelila od Filozofickej fakulty.

Prvá študentka ženského pohlavia sa zapísala na univerzitu v roku 1877. Medzi rokmi 1960 až 1980 počet študentov prudko vzrástol z približne 6 000 v roku 1960 na približne 26 000 v roku 1980, so zodpovedajúcim nárastom počtu zamestnancov. Počas tejto doby sa postavilo nové zoologické múzeum, inštitúty Hansa Christiana Ørsteda a Augusta Krogha, kampus na ostrove Amager a inštitút Panum.

Nový štatút univerzity z roku 1970 priniesol demokratizáciu jej riadenia. Štatút bol upravený v roku 1973 a následne aplikovaný na všetkých vysokých školách v Dánsku. Demokratizácia bola zrušená v roku 2003 v rámci reformy vysokých škôl. Ďalšia zmena v štruktúre univerzity medzi rokmi 1990 a 1993 zaviedla bakalársky stupeň ako povinný prakticky vo všetkých predmetoch.

Kodanská univerzita aktuálne pozostáva zo šiestich fakúlt:[7]

• Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy (Det Sundhedsvidenskabelige Fakultet)
• Fakulta humanitných štúdií (Det Humanistiske Fakultet)
• Právnická fakulta (Det Juridiske Fakultet)
• Prírodovedecká fakulta (Det Natur- og Biovidenskabelige Fakultet)
• Fakulta sociálnych vied (Det Samfundsvidenskabelige Fakultet)
• Teologická fakulta (Det Teologiske Fakultet)

Univerzitný kampus sa nachádza na štyroch miestach v Kodani:[8]

• Severný kampus
  • Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy
  • Prírodovedecká fakulta
• Mestský kampus
  • Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy
  • Právnická fakulta
  • Fakulta sociálnych vied
  • Teologická fakulta
  • Správa univerzity
• Južný kampus
  • Fakulta humanitných štúdií
• Kampus Frederiksberg
  • Prírodovedecká fakulta
  • Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy

Tietgenkollegiet pri južnom kampuse

Hoci v Kodani existuje mnoho internátov (po dánsky kollegier), univerzita spravuje iba päť z nich, v ktorých môžu bývať iba tí študenti, ktorí úspešne zvádli aspoň dva roky štúdia. Tieto internáty sa zvyknú označovať ako staré internáty a sú to: Regensen, Elers' Kollegium, Borchs Kollegium, Hassagers Kollegium a Valkendorfs Kollegium. Väčšina internátov v Dánsku vo všeobecnosti ponúka izby pre jednu osobu.

Najstaršia univerzitná pečať existuje iba v liste z roku 1531 a znázorňuje Svätého Petra s kľúčom a knihou. V kruhu okolo neho je nasledujúci text:

Sigillum universitatis studii haffnensis.

Keď bola univerzita znovuotvorená Kristiánom III. v roku 1537 po protestantskej reformácii, dostala aj novú pečať. Pečať znázorňuje kráľa s korunou, žezlom a kráľovským jablkom, sediacim nad erbom, ktorý obsahuje dánsky štátny znak v pravej hornej časti a nórsky štátny znak v ľavej hornej časti. Text pečate je:

Pečať z roku 1537 je veľmi podobná súčasnej, ktorá bola vytvorená v roku 2000 a je zobrazená v hornej časti tejto stránky. Text je odlišný a nachádza sa na nej iba dánsky erb. Erb má korunu a obsahuje tri levy a deväť sŕdc. Text je

Okrem univerzitnej pečate má každá z jej fakúlt aj svoju vlastnú pečať.

• Sir Ove Arup (1896 – 1988), Anglo-dánsky inžinier.
• Halldór Ásgrímsson (1947 – ), premiér Islandu (2004 – 2006).
• Caspar Bartholin (1585 – 1629), profesor medicíny a teológie, autor učebníc anatómie. Objasnil, ako funguje čuchový nerv.
• Rasmus Bartholin (1625 – 1698), profesor geometrie a medicíny. Objavil dvojlom, ale ho nedokázal vedecky vysvetliť.
• Thomas Bartholin (1616 – 1680), objaviteľ lymfatického systému.
• Aage Bohr(1922 – 2009), profesor jadrovej fyziky a riaditeľ Inštitútu Nielsa Bohra a Kodanskej univerzity. Laureát Nobelovej ceny za fyziku (1975).
• Niels Bohr (1885 – 1962), prispel k formulácii modelu atómu a kvantovej mechaniky. Riaditeľ Inštitútu Nielsa Bohra. Laureát Nobelovej ceny za fyziku (1922).
• Georg Brandes (1842 – 1927), dánsky spisovateľ a kritik.
• Tycho Brahe (1546 – 1601), dánsky astronóm. Ako prvý vedecky zdokumentoval supernovy. Učiteľ Johana Keplera.
• Morten Thrane Brunnich (1737 – 1827), dánsky zoológ.
• Henrik Dam (1895  –  1976), laureát Nobelovej ceny za medicínu (1943).
• Magnús Eiríksson (1806 – 1881), islandský teológ.
• Johannes Andreas Grib Fibiger (1867 – 1928), laureát Nobelovej ceny za medicínu (1926).
• Thomas Fincke (1561 – 1656), dánsky matematik a fyzik.
• Niels Ryberg Finsen (1860 – 1904), faersko-dánsky lekár a vedec, laureát Nobelovej ceny za medicínu (1903).
• Hans Christian Gram (1853 – 1938), dánsky bakteriológ.
• N.F.S.Grundtvig (1783 – 1872), dánsky spisovateľ, poetik, filozof a farár.
• Hannes Hafstein (1886) islandský politik a poetik.
• Julie Vinter Hansen (1890 – 1960), dánsky astronóm.
• Christopher Hansteen (1784 – 1873), nórsky astronóm a fyzik.
• Johan Ludvig Heiberg (1791 – 1860), dánsky poetik a kritik.
• Piet Hein (1905 – 1996), dánsky matematik a vynálezca.
• Ludvig Holberg (1684 – 1754), dánsko-nórsky spisovateľ a autor divadelných hier.
• Harald Høffding (1843 – 1931), dánsky filozof, teológ a psychológ.
• Peter Høeg (1957-), dánsky spisovateľ, autor známeho diela Cit slečny Smilly pre sneh.
• Peder Horrebow (1679 – 1764), dánsky astronóm, člen Akadémie vied.
• Niels Kaj Jerne (1911 – 1994), laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu (1984).
• Otto Jespersen (1860 – 1943), dánsky lingvista, spoluzakladateľ International Phonetic Association.
• Wilhelm Johannsen (1857 – 1927), dánsky botanista, prvýkrát použil slovo gén.
• Søren Kierkegaard (1813 – 1855), dánsky teológ a filozof, zakladateľ existencializmu.
• Thomas Hansen Kingo (1634 – 1703), dánsky biskup a poetik.
• Jens Otto Krag (1914 – 1978), dánsky premiér (1962 – 1968) a (1971 – 1972).
• August Krogh, laureát Nobelovej ceny z medicínu (1920).
• Bjørn Lomborg (1965 – ), autor diela The Skeptical Environmentalist.
• Knud Ejler Løgstrup – dánsky filozof a teológ.
• Kirstine Meyer (1861 – 1941), dánska fyzička.
• Ben Roy Mottelson (1926 – ), laureát Nobelovej ceny za fyziku (1975).
• Peter Naur (1928 – ), informatik, držiteľ Turingovej ceny in 2005.
• Holger Bech Nielsen (1941 – ), fyzik. Podieľal sa na vzniku teórie strún.
• Adam Gottlob Oehlenschläger (1779 – 1850), poetik, autor textu dánskej hymny.
• Lars Løkke Rasmussen (1964 – ), dánsky premiér (2009 – 2011)
• Poul Nyrup Rasmussen (1943 – ), dánsky premiér (1993 – 2001).
• Hinrich Johannes Rink (1819 – 1893), dánsky geológ a zakladateľ prvých novín v grónčine.
• Jørgen Rischel (1934 – 2007), dánsky lingvista, ktorý študoval grónčinu.
• Ole Rømer (1644 – 1710), dánsky astronóm.
• Poul Schlüter, dánsky premiér (1982 – 1993).
• Steve Scully, moderátor, producent a editor programu Washington Journal, absolvoval na Kodanskej univerzite časť svojho magisterského štúdia.[9]
• Jens Christian Skou (1918 – ) laureát Nobelovej ceny za chémiu za ich enzýmu na prenos iónov – Na+/K+-ATPázy
• Bengt Strömgren (1908 – 1987), dánsky astronóm a astrofyzik.
• Aage B. Sørensen (1941 – 2001), dánsky sociológ.
• Vilhelm Thomsen (1842 – 1927), dánsky lingvista.
• Helle Thorning-Schmidt (1966 – ), dánska premiérka (2011 – )
• Martin Vahl (1749 – 1804), dánsko-nórsky botanik a biológ.
• Eugenius Warming (1841 – 1924), dánsky botanik a vedúca postava ekológie.
• Caspar Wessel (1745 – 1818), matematik.
• Øjvind Winge (1886 – 1964), dánsky biológ.
• Anders Oersted (1816 – 1872), profesor botaniky 1851 – 1862.
• Anders Sandøe Ørsted (1778 – 1860), dánsky právnik a premiér (1853 – 1854).
• Hans Christian Ørsted (1777 – 1851),objaviteľ elektromagnetizmu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku University of Copenhagen na anglickej Wikipédii.