Chata pri Šalviovom prameni

V Doline Bielej vody na Žeruchovej poľane vo výške asi 1 200 m n. m. postavil v roku 1903 Uhorský karpatský spolok malú útulňu. Mohol ju voľne využívať každý turista na odpočinok. Používala ju aj Kežmarská poľovnícka spoločnosť. Blízko zrubu vyvieral Šalviov prameň. Stará útulňa v roku 1923 doslúžila. Nástupca Uhorského karpatského spolku Karpathenverein (Karpatský spolok) uvažoval o novej výstavbe. V roku 1930 advokát Dr. Vojtech Forberger zo Spišskej Novej Vsi zorganizoval finančnú zbierku. Namiesto chaty postavili k Šalviovému prameňu vozovú cestu. Ani snahy Turistického spolku Priateľov prírody v roku 1931 sa neskončili úspechom. Július Tardík, ktorý prevádzkoval staničnú reštauráciu v Tatranskej Štrbe, dostal od mesta Kežmarok v roku 1933, za ročný prenájom 120 korún, pozemok na stavbu chaty. Ešte v tom istom roku na mieste bývalej útulne postavil drevenú chatu so štyrmi izbami a spoločnou nocľahárňou, ktorú turisti nazvali Tardíkova chata, Tardíkova útulňa, (poľ. Schronisko Tardíka), niekedy sa na ňu prenášal názov Chata pri Šalviovom prameni (poľ. Schronisko na Rzeżuchowej Polanie). V roku 1945 ju prevzal do majetku Klub slovenských turistov a lyžiarov. Po jeho zrušení ju v roku 1950 dostalo do majetku Revolučné odborové hnutie. Zotavovňa pod jeho vedením chátrala. V roku 1956 ju asanovali. Dodnes po nej zostali vedľa cesty dolinou na Chatu pri Zelenom plese základy.[1][2]

• 
  Tardíkova chata v roku 1934.
• 
  Tardíkova chata v roku 1949, keď bol jej majiteľom Klub Slovenských turistov a lyžiarov.
• 
  Dolina Bielej vody, Kežmarská Biela voda.
• 
  Dolina Bielej vody.

• Poloha na turistickej mape