Boris Kollár

Pochádza z chudobnej rodiny, vyrastal bez otca a ako dieťa hrával tenis.[1] Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša, Bratislava ale napriek tomu, že mal len stredoškolské vzdelanie bol aj predsedom správnej rady Vysokej školy výtvarných umení v období 2010[2] až 2014.[3] V rokoch 2010 – 2015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici a ako takmer 50 ročný získal titul Mgr.[4][5]

Podnikať začal už pred 17. novembrom 1989. Podľa jeho vlastných slov už vtedy mal 4 milióny korún.[6] K veľkým peniazom prišiel najprv vďaka obchodu s počítačmi. „V roku 1988 som dal inzerát s tým, že predám počítač. Ozvalo sa mi 10 štátnych firiem.“[6] Od roku 1990 sú jeho podnikateľské aktivity zamerané predovšetkým na prevádzkovanie lyžiarskych hotelov a vlekov.

V roku 1999 sa stal vlastníkom rozhlasovej stanice Fun Radio.[1] V rozhlasovej relácii o sexe K-fun (Kefun) vysielanej na Fun rádiu v rokoch 2004 – 2005 vystupoval ako odborný asistent Chlipnička.

Boris Kollár v Obchodnom registri figuruje ako konateľ spoločnosti BSSC.[7] Ak by sa potvrdilo, že bol konateľom počas výkonu mandátu poslanca, znamenalo by to porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR preto začal konanie, ktoré má túto skutočnosť preveriť.[8]

Kollárove spoločnosti obchodovali so schránkovými firmami. Firma BSSC, v ktorej bol spoločníkom, už 10 rokov nepodáva účtovné závierky, čo je zákonná povinnosť.[9]

Do politiky sa pokúsil vstúpiť už v roku 2010 ako kandidát číslo 7 za Únia – strana pre Slovensko.[10] Tento politický subjekt, ktorý vznikol tesne pred voľbami zlúčením troch strán: Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga – Občiansko liberálna strana,[10] získal len 0,70 % hlasov. V roku 2015 vytvoril (Peter Marček mu ponúkol svoju stranu Strana občanov Slovenska) Kollár nový politický subjekt SME RODINA – Boris Kollár, s ktorým úspešne kandidoval v parlamentných voľbách 2016.

Hnutie SME RODINA získalo v parlamentných voľbách 172 860, t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Vo volebnom období 2016 – 2020 bol členom:[5]

• Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS (člen)
• Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj (predseda)

V roku 2019 Kollár naviazal spojenectvo strany SME RODINA s krajne pravicovou európskou frakciou Hnutie pre Európu národov a slobody a v máji 2019 na stretnutí hnutia na Slovensku privítal francúzsku krajne pravicovú političku, predsedníčku Národného zhromaždenia, Marine Le Penovú.[11]

Do volebnej kampane pred parlamentnými voľbami šiel Kollár s cieľom odlíšiť sa od iných politikov, na billboardoch využíval volebný slogan Nie som ako oni. Myslím srdcom.[12]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 sa SME RODINA stala treťou najsilnejšou stranou v parlamente. Kollárova strana získala 8,24 % hlasov, čo jej zabezpečilo zisk 17 kresiel a možnosť vstúpiť do koaličných rokovaní s Igorom Matovičom. Kollár ako líder druhej najsilnejšej koaličnej strany sa v marci 2020 stal predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.[13]

Kollár mal v minulosti preukázateľne styky s bývalým bosom bratislavského podsvetia Petrom Steinhübelom.[14] Na Kollárove styky verejne upozornil v apríli 2016 podnikateľ Marian Kočner, známy aj z „mafiánskych zoznamov“ slovenskej polície. Kollár sa však verejne dištancoval od toho, že by bol vekslákom. „Robil som biletára, predával zmrzlinu, mal som v komunizme stánok s cukrovou vatou, predával som lupienky pred štadiónom, vozil do ČSSR počítače, robil som všetko možné, aby som zarobil, ale vekslák som nikdy nebol! Ak by som bol, hrdo to budem uvádzať, lebo to dnes robí každá banka a nešpiníme ju za to.“, povedal Kollár.[15] „Pre objektívnosť; naše cesty sa so Steinhübelom rozišli v roku 1992.“[15]

Portál Aktuality.sk 23. júna 2020 zverejnil, že diplomová práca Borisa Kollára na tému Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc obsahuje strany skopírovaného textu. Zverejnenie nasledovalo len niekoľko hodín potom, čo bývalý poslanec Miroslav Beblavý poukázal na kopírovanie textu v bakalárskej práci Kollárovej bývalej partnerky Petry Krištúfkovej. Obaja svoje štúdium absolvovali na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, školiteľom ich prác bol Jozef Minďáš.[16] Minďáš sa medzitým stal rektorom Stredoeurópskej vysokej školy. Do 58-stranovej práce z roku 2015 Kollár zahrnul článok, ktorý spolunapísal jeho školiteľ Minďáš v roku 2011 či text z webov o Kysuciach. Kollár necitoval ani ďalšie informácie ako klimatické dáta.[17]

Kollár priznal zľahčenie práce, uviedol tiež, že „V tom čase som mal veľa práce. Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje. Zľahčil som si to aj ja. Priznávam to, nie je to pekné, ospravedlňujem sa za to.“[16] Štátny antiplagiátorský systém Kollárovu prácu zhodnotil ako 24,45 % zhodu s inými zdrojmi. Český systém odevzdej.cz použitý Denníkom N však zhodu vyhodnotil až na 52 %.[17] V prípade plagiátorstva rigoróznej práce Kollárovho predchodcu vo funkcii predsedu parlamentu, Andreja Danka pritom Kollár podporil Dankovo odvolanie, mimo iného aj podpisom pod vyhlásením strany Sme rodina: „Je evidentné, že podvody sú súčasťou života Andreja Danka aj v súkromí, čoho príkladom je aj nekončiaca kauza okolo jeho rigoróznej práce. Z tohto dôvodu takýto človek nemá v politike čo robiť.“[16]

Kollára následne vyzvali viacerí koaliční (strana ZA ĽUDÍ, minister Ján Mičovský (OĽANO) či poslanec Ondrej Dostál (SaS)) aj opoziční (strana KDH, europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU)) politici na vyvodenie zodpovednosti a v prípade neschopnosti obhájenia svojho konania na odstúpenie z postu predsedu parlamentu.[18][19][20][21] Kollára kritizovali tiež 7 rektori slovenských výskumných univerzít zo združenia V7 a predseda SAV Pavol Šajgalík, ktorí jeho konanie označili za parazitovanie na akademickom systéme.[22] Za odstúpenie Kollára bola vytvorená petícia slovenských študentov a absolventov vysokých škôl.[23][24]

Kollára sa naopak zastali jeho stranícky kolega Milan Krajniak či premiér Igor Matovič.[25] Na tlačovej konferencii 26. júna 2020 Kollár opäť odmietol, že by bola jeho diplomová práca plagiát a odmietol odstúpiť z postu predsedu parlamentu. Oznámil však, že aby zachoval vládnu koalíciu a zastavil štvavú kampaň, pokiaľ bude v politike, nebude používať titul Mgr.. Titul Mgr. mu však de iure aj de facto naďalej zostáva.[26]