Ján Budaj

Ukončil stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolské štúdium matematiky a fyziky začal na Pedagogickej fakulte v Trnave, no vo štvrtom ročníku ho zo štúdia vylúčili. Od roku 1976 pracoval ako kurič.[3]

V závere 70. rokov, počas normalizácie, založil s jedným z prvých signatárov Charty 77 na Slovensku Tomášom Petřivým a básnikom Vladimírom Archlebom Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DISP), v rámci nej tvorili v uliciach Bratislavy rôzne akcie: happeningy, nepovolené hudobné akcie, neoficiálne výstavy a pod. V 80. rokoch pôsobil ako ekologický a občiansky aktivista, bol zostavovateľom samizdatovej publikácie Bratislava/nahlas, vydanej v roku 1987.[4]

Počas nežnej revolúcie v roku 1989 moderoval mítingy, spoluzaložil hnutie Verejnosť proti násiliu, patril do jeho užšieho vedenia a stal sa hlavným hovorcom. V roku 1990 bol zvolený za predsedu hnutia.

• Vo volebnom období 1998 – 2002: bol poslancom NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK).
• V parlamentných voľbách 2002 Demokratická únia (DÚ) pod vedením Jána Budaja zostavila spoločnú kandidátku s Demokratickou stranou (DS). Tá však tesne pred voľbami jednostranne z volieb odstúpila (kandidátku podala DS samotná) a odporučila, aby priaznivci DS dali svoj hlas SDKÚ. Následkom toho sa ani DÚ volieb nezúčastnila.
• V komunálnych voľbách 2010 kandidoval Ján Budaj na primátora Bratislavy s podporou koalície Zmena zdola, Demokratická únia a Demokratická strana.[5] Vo voľbách obsadil tretie miesto a teda nebol zvolený.
• V parlamentných voľbách 2012 kandidoval Ján Budaj ako líder svojej strany Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska.[5] Strana však nezískala dostatočnú podporu voličov a zostala pred bránami parlamentu.
• Od roku 2016 bol poslancom NR SR zvolený za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Jeho symbolické 89. miesto na kandidátnej listine[6] bolo odkazom na jeho významnú úlohu v novembri 89. Vo voľbách dostal 13 383 platných prednostných hlasov.[7] Počas volebného obdoia 2016 – 2020 bol členom výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru NR SR pre európske záležitosti.[8]
• V parlamentných voľbách 2020 kandidoval na kandidátke OĽaNO zo 147. miesta. Dostal spolu 123 082 preferenčných hlasov a dostal sa do NR SR. Po voľbách bol vymenovaný za ministra životného prostredia vo vláde Igora Matoviča.

Podľa registračného zväzku číslo 23214 komunistickej ŠtB bol Ján Budaj v rokoch 1979 – 1981 vedený ako agent s krycím menom Domovník.[9] Táto informácia bola medializovaná v júni 1990, bezprostredne pred parlamentnými voľbami, do ktorých Ján Budaj, ako čelný kandidát a predseda rady, viedol hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). V dôsledku zverejnených informácií v priebehu posledného dňa konania volieb z kandidátky odstúpil.

V článku venovanom jeho osobe ÚPN k evidovanej spolupráci uvádza: „Táto informácia sa okamžite stala obrovskou senzáciou, pre mnohých však bola úplne nepochopiteľná. ŠtB zaevidovala Jána Budaja ako sledovanú osobu už na začiatku 70. rokov a väčšinu času bol v jej zoznamoch vedený v kategórii „nepriateľská osoba“. Jedno obdobie však bol preevidovaný do kategórie „tajný spolupracovník“. Zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval.“[10]

V článku TASR, vydanom pri príležitosti 25. výročia novembra 1989, sa k spolupráci uvádza: „v roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu“.[11]

Budaj sa verejne obhajoval napríklad v diskusii k 30 výročia novembra 1989, že práve on je jediná (hlavná) obeť spravodajskej lustračnej aféry „Sachergate“[pozn. 1] pred voľbami v roku 1990.[13][14][15][12]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Budaj
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Budaj

• Životopis Jána Budaja na stránke Ústavu pamäti národa
• Životopis Jána Budaja na osobnosti.sk
• Ján Budaj na webe NR SR
• Články týkajúce sa Jána Budaja na portáli teraz.sk TASR