Miroslav Beblavý

Po absolvovaní matematického Gymnázia Grösslingová 18 v Bratislave získal bakalársky titul v odbore financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave a rovnaký titul v odbore divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení.[3] V štúdiu pokračoval na University of St Andrews v Škótsku, kde absolvoval magisterské aj doktorandské štúdium ekonómie (2005). Témou jeho dizertácie bolo Central Bank Independence and Monetary Policy in Eastern Europe (prekl. Nezávislosť Centrálnej banky a menová politika vo východnej Európe).[8] Od 1. marca 2010 je docentom.[3]

Počas štúdií tlmočil a pracoval ako novinár. V rokoch 1999 - 2000 pôsobil v denníku SME ako ekonomický komentátor. V roku 2000 prešiel od žurnalistiky k analytickým prácam a pôsobil ako vedúci projektov v INEKO (2000-2001) a riaditeľ SGI – Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (2001-2002 a 2002-2006).[3] Viedol pracovnú skupinu pre audit štátnej správy a následne realizáciu jeho odporúčaní.[9]

V rokoch 2000 až 2002 a 2006 až 2010 pôsobil tiež ako konzultant pre Svetovú banku, Organizáciu pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) či Európsku komisiu.[3]

Počas rokov 2002 až 2006 pracoval na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako najmladší štátny tajomník v histórii Slovenska.[3] Pôsobil za ministrovi Ľudovíta Kaníka a Ivety Radičovej.[10] Ako nezávislý odborník sa venoval najmä zamestnanosti, sociálnym dávkam a rodine. Podarilo sa mu presadiť napríklad školské obedy zadarmo pre chudobné deti a zmeniť sociálne dávky tak, aby sa nezamestnaným alebo invalidom oplatilo radšej pracovať.^{[chýba zdroj]}

V roku 2009 vstúpil Miroslav Beblavý do SDKÚ-DS.[11] V roku 2010 kandidoval v parlamentných voľbách na 25. mieste kandidátky strany SDKÚ-DS.[12] Dostal 7 960 prednostných hlasov a zaradil sa tak na 14. miesto.[12]

V NR SR zastával funkcie náhradného člena Výboru NR SR pre európske záležitosti a overovateľa Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[13]

Transparency International Slovensko pri hodnotení volebného obdobia 2010 - 2012 Miroslava Beblavého zaradila na prvé miesto v rebríčku poslancov hlasujúcich za protikorupčné opatrenia a vyzdvihla jeho legislatívnu iniciatívu.[2]

Počas tohto volebného obdobia presadil najviac zákonov a pozmeňovacích návrhov zo všetkých poslancov.^{[chýba zdroj]} Išlo napríklad o povinné zverejňovanie záverečných prác[14], protikorupčný zákon o verejnom obstarávaní či povinné zverejňovanie informácií o eurofondoch.[15] Presadil aj povinné zverejňovanie voľných miest pedagogických zamestnancov, aby sa o ne mohli učitelia uchádzať. Na tomto zákone je postavený portál edujobs.sk vytvorený spoločnosťou Profesia, kde sa tieto ponuky sústreďujú.[16]

Beblavý bol v čase, kedy sa odohrávala Gorila (2005-2006), štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a nebol členom žiadnej politickej strany. Ministerstvo viedla Iveta Radičová. Beblavý v byte na Vazovovej nikdy nebol a v nahrávke sa ani raz nespomína.[17]

Po neskoršej medializácii kauzy Gorila v rokoch 2011 a 2012 vyjadril pochybnosť nad tvrdením, že Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský prijali obrovské úplatky, ktoré boli v nahrávke spomínané. Zároveň uviedol, že vtedy údajný spis by mal byť dôsledne vyšetrený.[18] Napriek tomu vo februári 2012 podporil Luciu Žitňanskú, ktorá ohlásila, že po parlamentných voľbách bude kandidovať proti Mikulášovi Dzurindovi za predsedníčku SDKÚ.[19] SDKÚ opustil v decembri 2013 spolu s Luciou Žitňanskou a Magdou Vášaryovou, keď Pavol Frešo do strany prijal právnika Dušana Repáka napojeného na Ivana Kmotríka.[20]

Pri odhalení nahrávok z kauzy Gorila na jeseň roku 2019 Beblavému expremiér Robert Fico (SMER-SD) aj predseda OĽaNO Igor Matovič vyčítali jeho napojenie na kauzu. Fico ho pre jeho pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka v rokoch 2002 – 2006 a následný vstup do SDKÚ-DS označil za „gorilie mláďa“. Denník Pravda priniesol informáciu, že jeho brat Pavol v minulosti pôsobil vo firme Corwin spolu s Annou Bubeníkovou po jej odchode z Fondu národného majetku. Tá bola aktérkou kauzy Gorila za SDKÚ, pôsobila vo Fonde národného majetku počas Druhej Dzurindovej vlády. Strana SPOLU cez hovorkyňou Silviu Hudáčkovú obvinenia o prepojení Beblavého s Bubeníkovou dementovala, keďže podľa strany „Miroslav Beblavý z pozície predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií začal stíhanie Anny Bubeníkovej za porušenie zákona. Dialo sa to práve v čase, keď podľa informácií médií už pracovala vo firme Corwin. To najlepšie ukazuje, že žiaden konflikt záujmov neexistoval.“[17][21]

Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na 20. mieste kandidátky SDKÚ-DS, ziskom 15 067 preferenčných hlasov sa prekrúžkoval na mandátové 6. miesto, čo bol najväčší posun v rámci SDKÚ-DS a zároveň sa tým dostal do parlamentu.[22]

Počas tohto volebného obdobia presadil Beblavý zrušenie poplatkov za vedenie alebo správu úverového účtu. Tieto poplatky sa v závislosti od finančnej inštitúcie pohybovali až do výšky štyroch eur mesačne, čo pri úvere znamená značnú úsporu. Taktiež presadil tzv. Beblavého percento, ktoré rozpútalo konkurenčný boj bánk o klientov hypotekárnych úverov, vďaka čomu majú dnes ľudia výrazne nižšie úroky na hypotékach. Ročne klienti ušetria desiatky až stovky eur.[23]

Beblavému sa darilo presadzovať riešenia aj z opozičnej lavice. Postupným odkrývaním korupčných káuz zastavil biznis tety Anky[24], Marcela Foraia[25], maséra Kostku[26], Ladislava Košeckého[27], šéfa burzy Medveďa[28], Františka Imreczeho[29] a ďalších. Podarilo sa mu presadiť aj povinné zverejňovanie vratiek DPH na internete, čo môže v budúcnosti zabrániť podvodom s nadmernými odpočtami DPH.[30]

Tesne po voľbách sa pre denník SME vyjadril, že na predsedu SDKÚ-DS podporuje Luciu Žitňanskú. [31] Po zvolení jej protikandidáta Pavla Freša za predsedu SDKÚ-DS sa o žiadnu funkciu neuchádzal a dostal sa v rámci strany do opozície. Dňa 12. decembra 2013 spoločne s Luciou Žitňanskou a Magdou Vášáryovou vystúpil z SDKÚ-DS[32] a zostali ako nezávislí poslanci v parlamente.

V marci 2014 sa kandidát v prezidentskej voľbe Radoslav Procházka umiestnil tretí[33] a tesne po voľbách oznámil založenie novej strany Sieť.[34] Beblavý aktívne pomáhal pri budovaní strany. Na rozdiel od seba a spoluzakladateľa Andreja Hrnčiara Radoslav Procházka na Miroslava Beblavého naliehal, aby sa mandátu poslanca nevzdal.[34] V septembri 2014 bol Miroslav Beblavý na ustanovujúcom sneme zvolený za podpredsedu Siete.[35]

Po zverejnení nahrávky kde sa predseda Siete dohaduje s Matovičom o polovičnej fakturácii reklamy v Matovičových novinách s cieľom ušetriť DPH, stál Beblavý na strane Radoslava Procházku. Spolu s Katarínou Cséfalvayovou usporiadali tlačovku na Procházkovu podporu.[36] „Rado Procházka odvtedy ľudsky aj politicky vyrástol, lebo sa musel vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou,” povedal pre Denník N.[37]

Svoj vstup do strany Sieť však neľutoval. „Politik by však mal rámcovo presadzovať taký svet, aký chcú jeho voliči mať. Ak chce niekto zmeniť Slovensko, musí dostatočne veľkej časti spoločnosti ponúknuť pocit, že bude reprezentovať ich záujmy.”[38]

Vo voľbách do NR SR v marci 2016 kandidoval na 4. mieste kandidátky Siete, so ziskom 36 485 preferenčných hlasov sa prekrúžkoval na 2. miesto a získal mandát.[39] V Národnej rade sa stal členom zahraničného výboru.[40] Vyhlásil, že ak sa jeho strana spojí do koalície so SMERom, vzdá sa členstva. Založil iniciatívu Nie v mojom mene, pomocou ktorej mohli voliči vyjadriť nespokojnosť s rozhodnutím Radoslava Procházku a Andreja Hrnčiara vstúpiť do vlády so Smerom.[41] Výzvu podpísalo viac ako 16 000 členov, sympatizantov a voličov strany Sieť.[42]

Predseda Siete Radoslav Procházka neozrejmil, s kým rokoval 6. marca 2016 (deň po voľbách) na Úrade vlády. O rokovaní nebolo oboznámené ani predsedníctvo strany. Miroslav Beblavý 8. marca vyhlásil, že ak sa ukáže, že Radoslav Procházka rokoval s Robertom Ficom, rezignuje na post podpredsedu. Procházka nakoniec informoval, že sa stretol s Robertom Kaliňákom. Miroslav Beblavý sa rozhodol rezignovať, aj na úkor miesta ministerského predsedu. „Dôvodom je vážne narušenie mojej dôvery v predsedu strany Radoslava Procházku, ktoré vyplýva nielen z medializovaných informácií, ale aj z priebehu pondelkového predsedníctva strany,“ vyhlásil.[5]

17. marca 2016 oznámil, že vystupuje zo strany Sieť. Dôvodom bol nesúhlas so vstupom Siete do koalície so Smerom a porušenie sľubu voličom, pretože Sieť pred voľbami koalíciu so Smerom vylúčila. Spolu s ním vystúpili tiež poslankyne Katarína Macháčková a Simona Petrík. V parlamente táto skupina poslancov zostala pôsobiť ako nezaradená.[43] V júli 2017 bol Beblavý označený za najzvedavejšieho poslanca. Na Hodine otázok sa členov vlády zatiaľ v tomto volebnom období spýta 68 otázok, najviac zo všetkých poslancov.[44]

Dňa 19. apríla 2017 Beblavý oznámil, že spolu s Jozefom Mihálom založia novú politickú stranu.[45] V septembri 2017 oznámili, že sa bude volať SPOLU – občianska demokracia[46] a 17. novembra 2017 začali zbierať podpisy na jej založenie.[47] Ďalšími spoluzakladateľmi a spoluzakladateľkami strany sú poslanci NR SR Katarína Macháčková, Simona Petrík, Viera Dubačová a Oto Žarnay[48] aj osobnosti mimo vrcholnej politiky.[49]

Strana SPOLU – občianska demokracia bola ministerstvom vnútra oficiálne zaregistrovaná ako politická strana 25. januára 2018.[50] Občania podporili vznik strany viac ako 18 000 podpismi pod petíciu iba za 3 týždne.[51][52] Na registráciu strany bolo potrebných aspoň 10 000 podpisov. SPOLU-OD je stredopravou demokratickou stranou a medzi jej základné hodnoty patrí proeurópske smerovanie.[53]

Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 14. apríla 2018 v Poprade bol Beblavý zvolený za predsedu strany.[54]

V lete 2018 na základe správy OLAF-u vypukla veľká kauza colných podvodov súvisiacich s dovozom čínskeho textilu. Podľa vyšetrovacieho orgánu EK prišiel v rokoch 2013 a 2014 slovenský a európsky štátny rozpočet o viac ako 300 miliónov eur. Na rokovaní parlamentného výboru pre rozpočet a financie 19. septembra 2018 sa podľa Denníka N: „Imreczeho dovtedy pomerne presvedčivá obhajoba rozsypala potom, čo poslanec Miroslav Beblavý (Spolu) ukázal dva grafy z Eurostatu o dovoze textilu a obuvi z Číny... Z oboch grafov je zrejmé, ako došlo k obmedzeniu podvodov na Slovensku po roku 2014, keď sa finančná správa v spolupráci s OLAF-om rozhodla zasiahnuť. Rovnako však ukazujú aj to, že od novembra minulého roka opäť dochádza k nevysvetliteľnému významnému podceňovaniu dovezeného tovaru z Číny a jeho objem smerovaný na Slovensko priamo úmerne k tomu narástol.“[55] Na záver rokovania parlamentného výboru preto Imrecze odstúpil z funkcie.

Následne 19. októbra 2018 na stretnutí ministra financií Petra Kažimíra, novej prezidentky Finančnej správy Lenky Wittenbergerovej a Miroslava Beblavého vydal minister financií príkaz na fyzickú kontrolu všetkých čínskych dovozov v tejto oblasti, čím sa podvody zastavili.[56]

Miroslav Beblavý sa v rámci Dúhového Pride 2018 zúčastnil diskusie na tému znižujúcej sa tolerancie voči sexuálnym menšinám. Beblavý avízoval podporu zákonu ktorým by sa zmenil súčasný stav.[57] V októbri 2019 sa vyjadril že registrované partnerstvá je potrebné prijať v prvom roku novej vlády po roku 2020, ktorej chce byť súčasťou.[58]

M patril ku kritikom kontaktov s Ruskom, predsedu parlamentu Andreja Danka ktorý v rámci podnikateľskej misie navštívil Rusko a stretol sa s predsedom ruskej dumy považuje za ruského agenta. Podľa Beblavého sa Danko snaží rozložiť slovenskú zahraničnú politiku, zbaviť sa pána Lajčáka a presadzovať ruské záujmy.[59]

V roku 2019 išla strana SPOLU do volieb do Európskeho parlamentu v koalícii s Progresívnym Slovenskom.[60] Toto spojenie im prinieslo úspech a preto sa rozhodli pokračovať v spolupráci aj v parlamentných voľbách v roku 2020. Na základe dohody oboch strán z júla 2019 je lídrom spoločnej kandidátky Michal Truban, Miroslav Beblavý je programovým lídrom a „kandidátom na podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a ministra financií“.[61][62]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 2. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[63] Vo voľbách získal 56 173 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 3. mieste kandidátky. Kvôli výsledkom koalície sa do parlamentu nedostal.[64] Následne 2. marca 2020 oznámil odchod z funkcie predsedu SPOLU aj odchod z politiky.[7]