Renáta Kaščáková

Mgr. Renáta Kaščáková (* 28. október 1965, Trenčín) je slovenská politička. Od roku 2016 do roku 2020 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky[2], kde bola členkou Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a zároveň je od roku 2013 poslankyňou Trenčianskeho samosprávneho kraja[3], kde je členkou Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, za pravicovo-liberálnu stranu Sloboda a Solidarita.

Renáta Kaščáková
Bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
2016  2020
Biografické údaje
Narodenie28. október 1965 (55 rokov)
Trenčín, Česko-Slovensko
Politická stranaSaS (2009-2019)
DS (od 2019)[1]
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiatlmočníčka, prekladateľka
Odkazy
kascakova.blog.sme.sk
Renáta Kaščáková
(multimediálne súbory)
Politický portál
Biografický portál

Vo volebnom období 2010  2014 pôsobila aj ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Trenčíne a viceprimátorka mesta Trenčín (2011  2012). V práci pre mesto naďalej pokračuje formou dobrovoľníckej práce ako tútorka procesov spojených s rozvojom mesta a prípravou na čerpanie prostriedkov z EU fondov 2014  2020. Mesto Trenčín zastupuje aj ako členka Monitorovacieho výboru pre IROP.

V októbri 2019 sa po vnútrostraníckom spore rozhodla svoje pôsobenie v SaS ukončiť a vstúpiť do Demokratickej strany.[1]

Štúdium a prvé zamestnanie

V roku 1988 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore tlmočníctvo – prekladateľstvo (anglický a taliansky jazyk). Následne sa venovala prevažne prekladateľstvu a tlmočníctvu najmä v talianskom jazyku.

Pôsobenie v samospráve Mesta Trenčín

V roku 2003 začala pôsobiť v samospráve mesta Trenčín.

Mala osobný podiel na vybudovaní Klientskeho centra Mestského úradu v Trenčíne a spolupracovala na presadzovaní projektov ISO certifikácie, benchmarkingu samospráv a projektu hodnotenia kvality CAF (EFQM), za ktorý mesto získalo v roku 2008 Národnú cenu za kvalitu[4]. K zviditeľneniu mesta Trenčín prispela aj vedením projektu kandidatúry mesta na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 (Titul napokon získalo mesto Košice). V roku 2009 iniciovala vznik Kultúrno – informačného centra mesta Trenčín[5], ktoré dva roky viedla ako výkonná riaditeľka.

Renáta Kaščáková ako iniciátorka a koordinátorka projektu participatívneho urbanistického plánovania „Trenčín si Ty[6] prispela k zisku špeciálnej ceny ASB Gala 2015[7], udelenej mestu Trenčín za ojedinelý a inšpiratívny prístup samosprávy k rozvoju mesta so zapojením širokej odbornej i laickej verejnosti. Pôsobila zároveň ako koordinátor a sekretár medzinárodnej ideovej urbanistickej súťaže na tvorbu nábrežia a priľahlej centrálnej mestskej zóny „Trenčín – mesto na rieke[8], ktorú mesto Trenčín vyhlásilo v roku 2015. Súťaže sa zúčastnilo 59 autorských tímov z celého sveta. Výsledky celého procesu vytvorili podklad pre tvorbu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá založí budúci vzhľad mesta. Za celý uskutočnený rozvojový a územnoplánovací proces so zapojením širokej odbornej i laickej verejnosti mesto získalo vysoký rešpekt odborníkov doma i v zahraničí.

Renáta Kaščáková v pozícii špecialistky pre strategický rozvoj na útvare hlavného architekta mesta v rokoch 2012  2016 zodpovedala aj za prípravu Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Trenčín na roky 2016  2022, s výhľadom do roku 2040[9], v ktorom pôsobila ako zodpovedná riešiteľka. Zároveň zodpovedala za prípravu Integrovanej územnej stratégie tzv. funkčnej mestskej oblasti Trenčín (mesto Trenčín a priľahlé obce) a jej koordináciu s Regionálnou integrovanou územnou stratégiou Trenčianskeho kraja, ktoré boli podmienkou pre čerpanie zdrojov z európskych fondov 2014  2020, konkrétne z programu IROP (Integrovaný regionálny operačný program).

Politická činnosť

Renáta Kaščáková je zakladajúcou členkou strany Sloboda a Solidarita. V roku 2009 kandidovala za SaS do Európskeho parlamentu. V roku 2010 uspela ako kandidátka SaS vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, kde pôsobila do roku 2012. V rokoch 2011  2012 zastávala funkciu viceprimátorky. Funkcie sa spolu s mandátom mestskej poslankyne vzdala[10] po opakovaných politických útokoch na jej osobu zo strany poslancov väčšinového klubu SMER-SD.

V roku 2012 uspela ako kandidátka SaS vo voľbách do zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9 – okres Trenčín. S počtom preferenčných hlasov 4 018[11] sa umiestnila na prvom mieste spomedzi všetkých kandidátov v tomto volebnom obvode.

V roku 2016 kandidovala za stranu SaS v parlamentných voľbách. Politická strana získala 315 558 hlasov, čo činí 12,10 %. Renáta Kaščáková na 14. mieste kandidátnej listiny získala 6 447 preferenčných krúžkov[12] a stala sa poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky.

V krajských voľbách v roku 2017 bola kandidátkou na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja.[13]

Referencie

  1. TASR, cho. Politici okolo Galka a Kiššovej odkryli karty, vstupujú do Demokratickej strany. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1336-1996.
  2. Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Renáta Kaščáková – Národná rada Slovenskej republiky [online] Dostupné online
  3. Mgr. Renáta Kaščáková, Trenčín, Poslanci, Trenčiansky samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj [online] Dostupné online
  4. Národná cena za kvalitu SR 2008, ÚNMS SR [online] Dostupné online
  5. Visit Trenčín [online] Dostupné online
  6. Trenčín Si Ty [online] Dostupné online
  7. ASB GALA 2015 – Slávnostné vyhlásenie ocenení [online] Dostupné online
  8. Trenčín – mesto na rieke [online] Dostupné online
  9. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Trenčín na roky 2016  2022, s výhľadom do roku 2040 [online] Dostupné online
  10. Brífing k odstúpeniu viceprimátorky R. Kaščákovej [online] Dostupné online
  11. Definitívne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov 2013 [online] Dostupné online
  12. Voľby do Národnej rady SR 2016 – Definitívne výsledky [online] Dostupné online
  13. Kandidáti SaS pre voľby do VÚC majú našu plnú dôveru [online]. Sloboda a Solidarita, 2017-03-31, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.