Mária Kolíková

Mgr. Mária Kolíková (* 29. august 1974, Dunajská Streda)[1][2] je slovenská právnička, politička a v súčasnosti ministerka spravodlivosti SR. V roku 2019 vstúpila do vznikajúcej strany bývalého prezidenta Andreja Kisku ZA ĽUDÍ[3] a na ustanovujúcom sneme bola zvolená za členku predsedníctva.[4]

Mária Kolíková
14. ministerka spravodlivosti SR
Momentálne v úrade
od 21. marca 2020
Gábor Gál
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR
V úrade
2016 – 2018
V úrade
2010 – 2012
Podpredsedníčka strany Za ľudí
Momentálne v úrade
od 8. augusta 2020
Biografické údaje
Narodenie29. august 1974 (46 rokov)
Dunajská Streda, ČSSR
Politická stranaZA ĽUDÍ (2019 – súčasnosť)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnička
Národnosťslovenská
 Politický portál
 Biografický portál

Život

Mária Kolíková v roku 1999 absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.[2] Po absolvovaní do roku 2002 pracovala ako advokátska koncipientka, od roku 2003 je advokátka. V roku 2006 bola menovaná do funkcie riaditeľky Centra právnej pomoci. Od roku 2007 do júla 2010 pracovala v advokátskej kancelárii Mária Kolíková. Od júla 2012 do marca 2016 opäť pôsobila v advokácii, vo firme Kolíková & Partners, s.r.o.[1]

V rokoch 1998 až 2001 vyučovala na letných a jarných školách ľudských práv pre študentov práva, v roku 2001 založila a do roku 2005 vyučovala predmet Právna klinika pre komunity na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2007 až 2009 vyučovala na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.[1]

Činnosť v štátnej správe

V roku 2006 ju ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vymenovala za prvú riaditeľku novovzniknutého Centra právnej pomoci.[5] V decembri 2006 ju minister spravodlivosti Štefan Harabin odvolal a zároveň rozhodol o okamžitom ukončení jej pracovného pomeru.[6]

Štátnou tajomníčkou sa stala v júli 2010, vo funkcii zostala do marca 2012. V máji a júni 2012 bola externou poradkyňou Ministra spravodlivosti ČR pre oblasť reforiem v justícii. Následne sa vrátila do advokácie.[1] Už počas pôsobenia v Radičovej vláde bola vnímaná ako pravá ruka ministerky Lucie Žitňanskej.[7] V marci 2018 sa o nej hovorilo ako o možnej náhradníčke Lucie Žitňanskej v novej vláde.[8] Ministrom spravodlivosti sa nakoniec stal Gábor Gál.

V auguste 2018 oznámila svoj odchod z ministerstva. Ako možná náhradníčka bola spomenutá Edita Pfundtner. Kolíková odchod odôvodnila aj únosom vietnamského občana na ktorom sa mohol podieľať aj štát: „Nemôžem sa tváriť, že som len odborník a nie som člen vlády. Som člen vlády, je to verejná funkcia, ktorá súvisí s politikou“, vyhlásila.[7]

Politické pôsobenie

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala na siedmom mieste kandidátky Za ľudí, získala 9 293 preferenčných hlasov a získala 8. miesto v strane.[9]

Referencie
  1. Štátna tajomníčka [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-08-22]. Dostupné online.
  2. Mária Kolíková In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  3. SITA. Do Kiskovej strany vstupuje aj bývalá štátna tajomníčka Kolíková. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-06-13. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  4. [Tím] : Ochotní a schopní [online]. Bratislava : Za ľudí, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  5. Centrum právnej pomoci poskytuje svoje služby už 10 rokov [online]. centrumpravnejpomoci.sk, [cit. 2018-08-23]. Dostupné online.
  6. Harabin odvolal riaditeľku CPP, Kolíková to považuje za hlúpe [online]. 24hod.sk, [cit. 2018-08-23]. Dostupné online.
  7. PRUŠOVÁ, Veronika. Denník N. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-08-21. Dostupné online [cit. 2018-08-22]. ISSN 1339-844X.
  8. SITA. Náhradou za Žitňanskú má byť Mária Kolíková. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2018-08-22]. ISSN 1336-2674.
  9. [Voľby do Národnej rady SR 2020] : Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.