Andrej Danko

Otec Andreja Danka, Ondrej Danko prostredníctvom svojej firmy CODAS COMPANY v roku 1996 ovládol podnik Lesostav Revúca so základným imaním 61 miliónov korún. Kúpna cena bola vo dvoch častiach stanovená na 43 miliónov, ale aj z tých Danko splatil len 10,2 milióna a podnik skončil do troch rokov v krachu. Jeho syn Andrej bol v sprivatizovanej firme členom predstavenstva, čo je najvyšší rozhodovací orgán spoločnosti.[12]

V lete 2016 Danko priniesol návrh zmeny rokovacieho poriadku NR SR. Opoziční poslanci zmeny kritizovali, návrh bol však odhlasovaný. V novembri 2016 ho prezident Andrej Kiska odmietol podpísať. V decembri však poslanci prelomili Kiskovo veto keď za návrh hlasovalo 79 zákonodarcov: SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a nezaradení Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. Nové pravidlá obmedzujú čas, ktorý môžu poslanci využiť na vystúpenia v parlamente (predseda NR, predseda vlády a prezident nemajú obmedzenie), zakazuje používanie vizuálnych či vyhotovovanie záznamu na mobilné telefóny. Opoziční poslanci plánovali podať podnet na Ústavný súd.[18]

Pri príležitosti Dňa ozbrojených síl bol v Brezovej pod Bradlom[19] ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) mimoriadne povýšený do hodnosti kapitán v zálohe.[11] Jedným z dôvodov povýšenia bolo aj to, že sa Andrej Danko prihováral za navýšenie rozpočtu pre armádu.[20] Pred povýšením mal Danko hodnosť desiatnik v zálohe, polepšil si tak o osem hodností.[21]

Danko tvrdil, že povýšenie je bežné. „Je štandardné, ak má vysokoškolsky vzdelaný človek v zálohe hodnosť kapitána“, povedal.[11] Názoru odporoval odborník Jaroslav Naď, šéf Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku: „Je to nesprávne. Nielen z morálneho hľadiska, ale považujem to za absolútne nesystémový krok, ktorý je neštandardný – najmä v členských krajinách NATO“, uviedol.[11] Povyšovanie politikov považuje za „neprofesionálne“.[11] Minister obrany Peter Gajdoš neskôr vysvetľoval, že si Danko povýšenie zaslúži, nepožiadal oň a dokonca ho ani nečakal. Uviedol tiež, že „O rozkazoch sa nediskutuje. Sila rozkazu je viac ako zákon.“[22][23]

Po kauze zmizla aj facebooková stránka „Andrej Danko – predseda NR SR“ s približne 9 000 fanúšikmi ako aj profil SNS. Dôvod nie je známy, ale Danko bol na sociálnych sieťach ostro kritizovaný.[24]

Minister obrany Jaroslav Naď rozkazom dňa 29. apríla 2020 povýšenie Danka do kapitánskej hodnosti zrušil.[25]

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko vypovedal 7. augusta 2017 koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Podľa informácií agentúry SITA v koalícii nastal konflikt pre ministerstvo školstva. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa obrátili na ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum.[26] Z 300-miliónového balíka na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier nedostali peniaze slovenské vysoké školy a univerzity, ale neznáme firmy bez skúseností. Minister školstva Peter Plavčan nedokázal dôveryhodne vysvetliť rozhodnutie hodnotiacej komisie. Na stretnutí s novinármi odmietol odpovedať na všetky okrem dvoch vybraných otázok a odišiel.[27]

V septembri 2018 prepukla politická aféra, po tom, čo Denník N publikoval článok o nejasných okolnostiach získania titulu doktora práv (JUDr.) Andrejom Dankom. Zatiaľ čo v jeho oficiálnom životopise bolo uvedené len štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PrF UK), Danko rigorózne konanie na tejto univerzite neabsolvoval, čo potvrdil rektor UK Karol Mičieta.

Napokon vysvitlo, že Danko získal titul JUDr. na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (PrF UMB) po obhajobe rigoróznej práce na tému Verejná správa a jej charakteristické črty (2000) a zložení rigoróznej skúšky, pričom 21. septembra 2018 požiadal o znesprístupnenie svojej práce, čomu vyhovel dekan PrF UMB Michal Turošík hneď v deň doručenia žiadosti. Po sprístupnení práce Denník N zistil, že práca je plagiátom pozostávajúcim z textov piatich vysokoškolských učebníc, čo 11. januára 2019 potvrdila Účelová komisia Akademického senátu UMB.

Predseda Účelovej komisie profesor Vladimír Janiš vtedy oznámil, že vo viacerých prípadoch na Právnickej fakulte UMB identifikovali nedostatky, ktoré považujú za porušenie akademických pravidiel.[28] Predseda Akademického senátu univerzity profesor Miroslav Krystoň povedal, že 63 zo 72 strán Dankovej rigorózky vykazovalo zhodu s cudzími textami.[29][30] Danko napriek tomu obvinenia z plagiátorstva popiera, aj tvrdením, že komisia vo svojom stanovisku ani raz nepoužila výraz plagiát.[29]

Rigoróznu prácu s identickým názvom (Verejná správa a jej charakteristické črty) a zhodným resp. veľmi podobným rozsahom odovzdali v rozpätí troch rokov postupne najmenej tri osoby:

• 1999: Emília Shakkour (rodená Ješíková) na Právnickej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, 72 strán[31][32]
• 2000: Andrej Danko na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 72 strán[33]
• 2001: Daniel Pisák na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 74 strán[34]

Aféra vyvolala spoločenskú diskusiu o udeľovaní akademických titulov a dodržiavaní akademickej integrity vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku.

Kauzu Dankovej rigoróznej práce od roku 2019 vyšetruje kriminálna polícia v Banskej Bystrici (zatiaľ nikoho neobvinila). Policajný vyšetrovateľ žiadal ministerstvo kultúry o posúdenie, akých prehreškov voči autorskému zákonu sa v rigoróznej práci Danko dopustil. Ministerstvo kultúry (ministerka Ľubica Laššáková), pod ktoré patrí problematika autorských práv, v decembri 2019 odpísalo policajnému vyšetrovateľovi, že nemôže prácu Danka zhodnotiť, pretože nemá učebnice, z ktorých pri jej tvorbe čerpal.[35]

Prípadom sa vo februári 2020 zaoberal Odbor kriminálnej polície krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici, pričom vypovedať bol aj Danko. Oponentom práce bol podľa Denníka N Silvio Boleček, terajší sudca Okresného súdu v Brezne. Skúšobnú komisiu pre rigoróznu skúšku tvorili predseda Ján Reken a členovia Pavol Zloch a Zoltán Valentovič.[36][37]

Na jeseň 2018 oznámil Danko zámer prijať zákon o digitálnych médiách. „Hlásim sa k tomu, že si médiá v digitálnom priestore nemôžu písať, čo chcú.“[38][39] TA3 aktuálne informovala, že Ministerstvo kultúry pripraví zákon do jedného roku (v roku 2019).[40]

Andrej Danko 21. februára 2020 verejne oznámil, že bude presadzovať rušenie diaľničných známok, ak to budú chcieť ľudia, a preto na Facebooku SNS bola spustená anketa, v ktorej sa dalo hlasovať do utorka 25. februára do 10.00 h, za zrušenie diaľničných známok alebo ich zachovanie.[41] Po tom, čo už priebežné výsledky nezodpovedali jeho predstavám v nedeľu 23. februára v televíznej relácii RTVS na túto skutočnosť reagoval nasledovne „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook“.[41]

Po tom, čo v januári 2020 zverejnili viaceré médiá nahrávky a prepisy jeho telefonických hovorov s Alenou Zsuzsovou, priznal ich pravosť. Zsuzsová je obžalovaná v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nahrávky, na ktorých si Danko zrejme v roku 2016 dohadoval stretnutie so Zsuzsovou, sa našli v telefóne Mariana Kočnera, ktorý je tiež obžalovaný. Danko uviedol, že nevedel, s kým vlastne komunikuje a doplnil, že s ňou neriešil pracovné ani politické záležitosti. Zopakoval, že sa s ňou nikdy fyzicky nestretol.[42] (Zvukové záznamy získali novinári z materiálov, ktoré má k dispozícii medzinárodná novinárska organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project – OCCRP).

Podľa Martina Slosiarika stiahol Danko práve svojou komunikáciou so Zsuzsovou (a aférou kapitán) mesiac pred voľbami 2020 SNS pod päťpercentnú hranicu preferencií. Sám Danko to označil za frivolné a ospravedlňoval sa tým, že bol v rozvodovom konaní. „Problém SNS je morálny kredit a imidž Andreja Danka,“ hovorí Slosiarik.[43]

Dva týždne pred voľbami 2020 ho bývalý predseda SNS Ján Slota kritizoval a neodporúčal voliť.[44]

Po voľbách vyčíta Dankovi volebný prepadák Anton Hrnko. Kritizuje jeho dlhodobý nezáujem o členskú základňu, opustenie maďarských tém aj to, že nezložil funkciu sám po tom, čo sa strana vo voľbách len tesne prehupla cez tri percentá hlasov. V septembri stranu čaká snem, na ktorom sa bude voliť aj predseda.[45] Andrej Danko na sociálnej sieti oznámil záujem kandidovať a zároveň zber podpisov pre vypísanie referenda za predčasné parlamentné voľby. Informuje o tom aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina, ktorý sa chce pýtať na pochybne získané vysokoškolské tituly v politike.[46] Opätovné Dankovo zvolenie za predsedu (víťazstvo nad Hrnkom, keď získal 88 zo 126 hlasov) na sneme 11. septembri 2020 v Liptovskom Mikuláši nazval Rafael Rafaj: "Delegáti spáchali kolektívnu samovraždu".[8]