Branislav Gröhling

Mgr.[pozn 1] Branislav Gröhling (* 6. apríl 1974, Partizánske) je slovenský liberálny politikpodnikateľ v oblasti vizáže, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolený vo voľbách do NR SR v roku 2016 ako člen politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS), v rámci ktorej pôsobil ako tímlíder pre školstvo. Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 2020 sa stal ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo vláde Igora Matoviča.

Branislav Gröhling
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
20. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 21. marca 2020
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Martina Lubyová
poslanec Národnej rady SR
V úrade
23. marec 2016  21. marec 2020
Biografické údaje
Narodenie6. apríl 1974 (46 rokov)
Partizánske, Česko-Slovensko
Politická stranaSaS
Alma materBratislavská vysoká škola práva
Národnosťslovenská[1]
Odkazy
Branislav Gröhling na grohling.sk
Politický portál
Biografický portál

Život

V rokoch 1988  1992 absolvoval štúdium v odbore navrhovanie a výroba obuvi a galantérneho tovaru na Strednej priemyselnej škole obuvníckej v Partizánskom a neskôr, v rokoch 2004  2009 vyštudoval právo na Bratislavskej vysokej škole práva.[2]

Od 1. júla 1997 do 9. marca 2007 podnikal v rámci živnostenského oprávnenia v oblasti visage, maskérstvo ai.[3] Od 29. septembra 1999 je spoločníkom spoločnosti PDMG s.r.o. (v období od 10. januára 2001 do 4. apríla 2016 bol tiež jej konateľom), ktorá prevádzkuje sieť kaderníckych salónov značky Pierot v Bratislave.[4] V súčasnosti (od 3. februára 2006) je spolu s konateľkou spoločnosti Simonou Hlavenkovou vlastníkom 50-percentného podielu základného imania spoločnosti.[5] Od 27. augusta 2005 je jediným spoločníkom spoločnosti BG&BG s.r.o. (do 4. apríla 2016 bol zároveň jej konateľom), ktorá je od 21. augusta 2018 v likvidácii.[6] Od 9. augusta 2013 do 13. novembra 2015 pôsobil ako konateľ spoločnosti Skalna s.r.o.[7][2]

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 kandidoval ako člen politickej strany SaS a do NR SR bol zvolený so ziskom 7 242 prednostných hlasov (18. výsledné miesto na kandidátnej listine SaS).[8] V parlamente pôsobil ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru NR SR[9] a overovateľ Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[10][1]

Vo svojej aktivistickej a publicistickej činnosti sa venuje oblasti školstva, najmä stredným odborným školám. Bol členom prípravného výboru[11] a do roku 2017 štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Podporme remeslá,[2] v rámci ktorého od roku 2006 organizoval projekt odborného vzdelávania Education. Projekt bol pôvodne zameraný na kadernícke povolanie (neskôr sa rozšíril o profesie kuchár, cukrár, barista ai.) a prebieha vo forme jednodňových motivačných stretnutí profesionálov so žiakmi na školách.[12][13] Gröhling v rámci straníckych štruktúr SaS pôsobil ako tímlíder pre školstvo.[14] 21. marca 2020 sa stal ministrom školstva.

Pôsobenie vo funkcii ministra školstva

V júni 2020 oznámil otvorenie trhu s učebnicami školám na prvom stupni.[15]

Kauza diplomovej práce

Dňa 13. júla 2020 Denník N zverejnil, že diplomová práca Branislava Gröhlinga obhájená na Bratislavskej vysokej škole práva v roku 2009 s názvom "Terorizmus. Medzinárodné a európske nástroje boja proti nemu"[16] je "kompilát s prvkami plagiátu". Gröhling do nej použil „skoro celú svoju bakalárku“ (s rovnakým názvom), ktorú písal pod rovnakým vedúcim (Rudolf Kucharčík) ako magisterskú prácu. Počas plagiátorskej aféry predsedu parlamentu Borisa Kollára požiadal Gröhling svoju alma mater, aby zneprístupnila diplomovú prácu.[17]

14. júla 2020 na tlačovej konferencii priznal, že diplomová práca má nedostatky. Odchod z postu ministra školstva odmietol. Povedal tiež, že nepožiadal svoju alma mater o stiahnutie diplomovej práce z webu knižnice. Predtým tvrdil, že ju o to požiadal. Statusom na sociálnej sieti predošlý týždeň sľúbil, že prácu nechá preveriť antiplagiátorským systémom. Výsledok previerky však zatiaľ stále nezverejnil.[18]

Súčasná Paneurópska vysoká škola (PEVŠ), názov na ktorý bola premenovaná Bratislavská vysoká škola práva v roku 2010, na diplomovku reagovala nasledovne: „V kontexte času jej vzniku nevidíme žiadne porušenie predpisov a morálne pochybenia autora, ktoré by odôvodňovali výzvy na jeho odstúpenie.“[18] PEVŠ však priznala zmätok so zverejňovaním diplomových prác vo svojej akademickej knižnici a informačnom systéme: „V rozpore so znením licenčnej zmluvy bola práca prístupná aj v knižničnom informačnom systéme. Po upozornení bola táto chyba odstránená a autorovi sme sa ospravedlnili.“[19] Záver teda je, že Gröhlingova diplomovka už nie je prístupná online.[16]

Koaličná poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) sa nestotožňuje s tvrdením, že v prípade Gröhlingovej diplomovky ide o plagiát, aj keď nejde podľa jej slov o nejaký „výrazný akademický počin“. Gröhling priznáva, že s odstupom času nie je na svoju prácu hrdý a napísal by ju úplne inak. ​V súvislosti s diplomovkou Borisa Kollára dostali od Matoviča minister školstva a ministerka spravodlivosti domácu úlohu zmeniť zákon posudzovania záverečných prác. “Možno pán minister napíše zákon, pre ktorý stratí titul, a možno nie.“ povedal premiér.[20][19]

Po medializovaní demisie rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo[21][22] vyzvala Študentská rada vysokých škôl Igora Matoviča 11. januára 2021 vzdať sa svojho magisterského titulu.[23] K výzve sa v ten istý deň pripojila aj Komunita Zastavme korupciu s dôrazom na novú právnu úpravu zákona, ktorá od 1. januára toho istého roku umožňovala absolventom vysokých škôl vzdať sa titulu a zároveň vyzvali ďalších politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, aby sa vzdali svojich titulov.[24] Medzi vyzvanými politikmi na vrátenie svojho titulu bol aj Branislav Gröhling.[24] Igor Matovič reagoval na výzvu, že sa rozhodol titulu vzdať v prípade, ak sa titulu vzdá aj Branislav Gröhling: "Je veľmi správne sa inšpirovať postojmi ministra školstva. Keďže sme v tom s pánom ministrom školstva spolu, urobím presne to, čo minister školstva."[25] 14. januára 2021 minister v rozhovore potvrdil, že sa svojho magisterského titulu nemieni vzdať.[26]

Poznámky

  1. Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené, Gröhling bol viackrát vyzvaný na vzdanie sa titulu, pozri časť Kauza diplomovej práce.

Referencie

  1. Mgr. Branislav Gröhling, Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, c2019, https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=971, dost. 2018-12-01
  2. Europass—životopis, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2018 (vyd. 2018-03-27), https://www.sas.sk/admin/core/Main.php?file-file_id=63&method=downloadFile&download=1&_=1527562268, dost. 2019-01-21
  3. „Branislav Gröhling - BRANI“, Živnostenský register Slovenskej republiky, [Bratislava]: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2019 (vyd. 2019-01-21). Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava č. 305-4332.
  4. Kontakt, Bratislava: PDMG, c2016, http://www.pierot.sk/exclusive/kontakt/, dost. 2019-01-21
  5. „PDMG s.r.o.“, Obchodný register, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2019 (vyd. 2019-01-18). Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 19706/B.
  6. „BG&BG s.r.o. v likvidácii“, Obchodný register, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2019 (vyd. 2019-01-18). Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 37354/B.
  7. „Skalna s.r.o.“, Obchodný register, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2019 (vyd. 2019-01-18). Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 91110/B.
  8. Definitívne výsledky hlasovania : Výsledky prednostného hlasovania, Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016 (vyd. 2016-08-08), http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html, dost. 2019-01-21
  9. Mandátový a imunitný výbor NR SR, Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, c2019, https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=134, dost. 2018-12-01
  10. Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, c2019, https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=145, dost. 2018-12-01
  11. „PODPORME REMESLÁ, občianske združenie“, Evidencia občianskych združení, Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [s. a.]
  12. Krátkymi školeniami podporujú u žiakov záujem o remeslá“, Školský servis Teraz.sk ([Bratislava]: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2014, 2014-11-21, http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/kratkymi-skoleniami-podporuju-remesla/14637-clanok.html, dost. 2019-01-21
  13. Gröhling, Branislav (2015), Ako má vyzerať dobré vzdelanie?“, Blog Denníka N ([Bratislava]: N Press), 2015-12-10, https://dennikn.sk/blog/317241/ako-ma-vyzerat-dobre-vzdelanie/, dost. 2019-01-21
  14. Tímlídri, Bratislava: Sloboda a Solidarita, [s. a.], https://www.sas.sk/ludia/1/saskari/8/timlidri, dost. 2019-01-21
  15. Gröhling ohlásil otvorenie trhu s učebnicami, školy dostanú aj príspevok na žiaka (video) - vŠkolstve.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.
  16. Knižnica PEVŠ, Parameter hľadania: (CONTAINS(' "Gröhling" ')) and ( = 1) | Počet nájdených záznamov: 2 / 2 Gröhling, Branislav:Medzinárodné a európske nástroje boja proti terorizmu a organizovanému zločinu. 2007, Gröhling, Branislav:Terorizmus. Medzinárodné a európske nástroje boja proti nemu. 2009 [online]. [Cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  17. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Aj Gröhling má pochybný titul. Počas Kollárovej kauzy utajil na webe svoju diplomovku. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-07-13. Dostupné online [cit. 2020-07-13]. ISSN 1339-844X.
  18. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Gröhling vidí nedostatky diplomovky, ale neodstúpi. Protirečí si, keď vysvetľuje, prečo prácu stiahli z webu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-07-14. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 1339-844X.
  19. POSTOJ; TASR. Diplomovka / Minister Gröhling neodstúpi, Paneurópska vysoká škola nevidí morálne pochybenie [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.
  20. Za ľudí nebude vyzývať Gröhlinga na odstúpenie z funkcie [online]. Pravda.sk, 2020-07-16, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.
  21. TASR. Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo. Pravda (Bratislava), 2021-01-09. Dostupné online [cit. 2021-01-09].
  22. KRČMÁRIK, Matúš. Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka. SME (Bratislava), 2021-01-09. Dostupné online [cit. 2021-01-09].
  23. TASR. Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu. Aktuality (Bratislava), 2021-01-11. Dostupné online [cit. 2021-01-11].
  24. BERNÁTOVÁ, Klára. Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl. Nadácia zastavme korupciu (Bratislava), 2021-01-11. Dostupné online [cit. 2021-01-11].
  25. TASR. Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling. Pravda (Bratislava), 2021-01-11. Dostupné online [cit. 2021-01-11].
  26. Branislav Gröhling zopakoval, že sa nemieni. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-14. Dostupné online [cit. 2021-01-16]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.