Branislav Gröhling

V rokoch 1988 – 1992 absolvoval štúdium v odbore navrhovanie a výroba obuvi a galantérneho tovaru na Strednej priemyselnej škole obuvníckej v Partizánskom a neskôr, v rokoch 2004 – 2009 vyštudoval právo na Bratislavskej vysokej škole práva.[2]

Od 1. júla 1997 do 9. marca 2007 podnikal v rámci živnostenského oprávnenia v oblasti visage, maskérstvo ai.[3] Od 29. septembra 1999 je spoločníkom spoločnosti PDMG s.r.o. (v období od 10. januára 2001 do 4. apríla 2016 bol tiež jej konateľom), ktorá prevádzkuje sieť kaderníckych salónov značky Pierot v Bratislave.[4] V súčasnosti (od 3. februára 2006) je spolu s konateľkou spoločnosti Simonou Hlavenkovou vlastníkom 50-percentného podielu základného imania spoločnosti.[5] Od 27. augusta 2005 je jediným spoločníkom spoločnosti BG&BG s.r.o. (do 4. apríla 2016 bol zároveň jej konateľom), ktorá je od 21. augusta 2018 v likvidácii.[6] Od 9. augusta 2013 do 13. novembra 2015 pôsobil ako konateľ spoločnosti Skalna s.r.o.[7][2]

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 kandidoval ako člen politickej strany SaS a do NR SR bol zvolený so ziskom 7 242 prednostných hlasov (18. výsledné miesto na kandidátnej listine SaS).[8] V parlamente pôsobil ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru NR SR[9] a overovateľ Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[10][1]

Vo svojej aktivistickej a publicistickej činnosti sa venuje oblasti školstva, najmä stredným odborným školám. Bol členom prípravného výboru[11] a do roku 2017 štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Podporme remeslá,[2] v rámci ktorého od roku 2006 organizoval projekt odborného vzdelávania Education. Projekt bol pôvodne zameraný na kadernícke povolanie (neskôr sa rozšíril o profesie kuchár, cukrár, barista ai.) a prebieha vo forme jednodňových motivačných stretnutí profesionálov so žiakmi na školách.[12][13] Gröhling v rámci straníckych štruktúr SaS pôsobil ako tímlíder pre školstvo.[14] 21. marca 2020 sa stal ministrom školstva.

Dňa 13. júla 2020 Denník N zverejnil, že diplomová práca Branislava Gröhlinga obhájená na Bratislavskej vysokej škole práva v roku 2009 s názvom "Terorizmus. Medzinárodné a európske nástroje boja proti nemu"[16] je "kompilát s prvkami plagiátu". Gröhling do nej použil „skoro celú svoju bakalárku“ (s rovnakým názvom), ktorú písal pod rovnakým vedúcim (Rudolf Kucharčík) ako magisterskú prácu. Počas plagiátorskej aféry predsedu parlamentu Borisa Kollára požiadal Gröhling svoju alma mater, aby zneprístupnila diplomovú prácu.[17]

14. júla 2020 na tlačovej konferencii priznal, že diplomová práca má nedostatky. Odchod z postu ministra školstva odmietol. Povedal tiež, že nepožiadal svoju alma mater o stiahnutie diplomovej práce z webu knižnice. Predtým tvrdil, že ju o to požiadal. Statusom na sociálnej sieti predošlý týždeň sľúbil, že prácu nechá preveriť antiplagiátorským systémom. Výsledok previerky však zatiaľ stále nezverejnil.[18]

Súčasná Paneurópska vysoká škola (PEVŠ), názov na ktorý bola premenovaná Bratislavská vysoká škola práva v roku 2010, na diplomovku reagovala nasledovne: „V kontexte času jej vzniku nevidíme žiadne porušenie predpisov a morálne pochybenia autora, ktoré by odôvodňovali výzvy na jeho odstúpenie.“[18] PEVŠ však priznala zmätok so zverejňovaním diplomových prác vo svojej akademickej knižnici a informačnom systéme: „V rozpore so znením licenčnej zmluvy bola práca prístupná aj v knižničnom informačnom systéme. Po upozornení bola táto chyba odstránená a autorovi sme sa ospravedlnili.“[19] Záver teda je, že Gröhlingova diplomovka už nie je prístupná online.[16]

Koaličná poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) sa nestotožňuje s tvrdením, že v prípade Gröhlingovej diplomovky ide o plagiát, aj keď nejde podľa jej slov o nejaký „výrazný akademický počin“. Gröhling priznáva, že s odstupom času nie je na svoju prácu hrdý a napísal by ju úplne inak. ​V súvislosti s diplomovkou Borisa Kollára dostali od Matoviča minister školstva a ministerka spravodlivosti domácu úlohu zmeniť zákon posudzovania záverečných prác. “Možno pán minister napíše zákon, pre ktorý stratí titul, a možno nie.“ povedal premiér.[20][19]

Po medializovaní demisie rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo[21][22] vyzvala Študentská rada vysokých škôl Igora Matoviča 11. januára 2021 vzdať sa svojho magisterského titulu.[23] K výzve sa v ten istý deň pripojila aj Komunita Zastavme korupciu s dôrazom na novú právnu úpravu zákona, ktorá od 1. januára toho istého roku umožňovala absolventom vysokých škôl vzdať sa titulu a zároveň vyzvali ďalších politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, aby sa vzdali svojich titulov.[24] Medzi vyzvanými politikmi na vrátenie svojho titulu bol aj Branislav Gröhling.[24] Igor Matovič reagoval na výzvu, že sa rozhodol titulu vzdať v prípade, ak sa titulu vzdá aj Branislav Gröhling: "Je veľmi správne sa inšpirovať postojmi ministra školstva. Keďže sme v tom s pánom ministrom školstva spolu, urobím presne to, čo minister školstva."[25] 14. januára 2021 minister v rozhovore potvrdil, že sa svojho magisterského titulu nemieni vzdať.[26]

1. Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené, Gröhling bol viackrát vyzvaný na vzdanie sa titulu, pozri časť Kauza diplomovej práce.

• Osobný web Branislava Gröhlinga
• Blog Branislava Gröhlinga v blogosfére Denníka N
• Blog Branislava Gröhlinga v blogosfére denníka SME