Lucia Žitňanská

Pred parlamentnými voľbami v marci 2012 preferencie SDKÚ-DS v prieskumoch klesali. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov predseda strany Mikuláš Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod, o možných nástupcoch sa začalo špekulovať.[2] V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.[3] Dzurinda, kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto.[4] Lucia Žitňanská získala takmer štvornásobok hlasov (103 517) čím predbehla predsedu strany ako aj Ivana Mikloša, ktorý získal 56 771 preferenčných hlasov.[4]

Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany a vyslovil podporu predsedníckej kandidatúre Žitňanskej, ktorú do kongresu poveril vystupovaním za stranu.[2][5] Na kongrese SDKÚ-DS 19. mája 2012 Lucia Žitňanská neuspela vo voľbách predsedu keď ju v 2. kole porazil Pavol Frešo.[5] 27. novembra 2012 nahradila Ľudovíta Kaníka vo funkcii predsedu poslaneckého klubu SDKÚ.[6]

12. december 2013 – spoločne s Miroslavom Beblavým a Magdou Vášáryovou vystúpila z SDKÚ-DS[7]

Vo voľbách v marci 2016 bola dvojkou na kandidátke MOST – HÍD.[12]

23. marca bola prezidentom Andrejom Kiskom menovaná do úradu ministerky spravodlivosti.[13] Zároveň je podpredsedníčka vlády.[14] Od 11. mája 2016 je tiež predsedníčkou Legislatívnej rady vlády SR.[15] V júni 2017 kritizovala kandidatúru štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej do Súdnej rady. Žitňanská presadzuje nezávislosť súdnej rady od politických vplyvov Jankovská je bývalá sudkyňa, na Ministerstvo ju nominoval SMER-SD. Žitňanská jej nezvolením podmieňuje zotrvanie vo vláde.[16]

Zaviedla Novelu Trestného zákona, ktorá sprísnila opatrenia proti extrémizmu, nadobudla účinnosť 1. januára 2017[17] dala do rúk NAKA nástroj s prezumpciou viny[18]. Richard Sulík, poslanec za SAS, ktorý pôvodne hlasoval za, zmenil názor,[19] označil ho za náhubkový zákon a spolu so skupinou poslancov napadol tento zákon na Ústavnom súde. Začiatkom roku 2019 rozpor s ústavou potvrdil ÚS v štyroch ustanoveniach[20].

V júli 2017 sa spustil balík opatrení na hromadné výberové konania,[21] Za to bola kritizovaná Súdnou radou, Najvyšším súdom, ZOJ a mimovládnou organizáciou Via IURIS Zuzanou Čaputovou[22] a celkovo nedokázala presvedčiť verejnosť, že sa nejedná o zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Koncom roka 2017 zaviedla právo Súdnej rade posudzovať etické správanie sudcov a novelu infozákona, v rámci ktorej žiadali mimovládne organizácie možnosť sprístupnenia výkupných cien pod diaľnicami[23].

V marci 2018 sa konala kontrola efektívnosti súdnictva európskou CEPEJ. (the European Commission for efficiency of Justice - Európska komisia pre efektívnu justíciu) . CEPEJ vyčítal ministerstvu pomalé zavádzanie elektronického súdnictva a najmä predĺženie občiansko právnych sporov (na súdoch prvého 171 dní v porovnaní so 130 dňami v roku 2016 [24] a SR v roku 2016 17,9 mesiacov [25]a ČR iba 7 mesiacov.[26] .

Dňa 14. marca sa Lucia Žitňanská rozhodla  v novej vláde Petra Pellegriniho nepokračovať. Podľa nej je dôvodom jej rozhodnutia skutočnosť, že už nedokázala nájsť potrebné kompromisy s koaličnými partnermi.[27]

Po vrátení do Parlamentu bola zvolená za členku ľudskoprávného výboru a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.[28]

V rozhovore pre Denník N v máji 2018 povedala, že v nasledujúcom volebnom období už nechce kandidovať do parlamentu, ale súčasný mandát dokončí. Dôvodom je jej cieľ viacej sa venovať právnickej profesii a lepšie skĺbiť profesijný a súkromný život. V parlamente sa chce naďalej venovať súdnictvu, obchodnému právu a ľudským právam.[29]

20. septembra 2018 oznámila, že sa rozhodla vystúpiť z poslaneckého klubu Most-Híd, a teda aj zo strany Most-Híd.[30]