Ľubomír Galko
Mgr. Ľubomír Galko (* 14. február 1968, Klieština) je slovenský politik a bývalý podpredseda pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita. V rokoch 1986 – 1991 vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti žije v Stupave.
Ľubomír Galko | ||||||||
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 2016 – 2020 | ||||||||
Bývalý minister obrany Slovenska | ||||||||
V úrade 9. júla 2010 – 23. novembra 2011 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 14. február 1968 (53 rokov) Klieština | |||||||
Politická strana | SaS (2009-2019) DS (2019-súčasnosť)[1] | |||||||
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
Odkazy | ||||||||
www.lubomirgalko.sk | ||||||||
Ľubomír Galko (multimediálne súbory) | ||||||||
|
Životopis[2]
- 1991 – 1992 programátor, Podnik výpočtovej techniky, Bratislava.
- 1992 – 1993 programátor – analytik, CK Arrangement a Consulting, s.r.o., Bratislava
- 1993 – 2001 SZČO, Riadenie vlastnej siete MO a VO prevádzok a tvorba softwarových aplikácií
- 2001– 2003 riaditeľ hypermarketu, Kaufland, Slovenská republika, Bratislava
- 2003 – 2004 zástupca manažéra prevádzky, Interfruct Slovakia, Bratislava
- 2004 – 2007 riaditeľ spoločnosti, DN centrum,Bratislava
- 2007 – riaditeľ spoločnosti, DONA DN, a.s.,Bratislava
Pôsobenie vo vláde
Ľubomír Galko bol vo vláde Ivety Radičovej ministrom obrany od 9. júla 2010. Koncom roku 2011 bol z postu odvolaný pre podozrenia týkajúce sa odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom, ktoré patrilo pod jeho rezort. Galko sa bránil, že spravodajská služba konala autonómne a na odpočúvanie bolo vydané platné povolenie sudcu.[3] Odpočúvanie najviac postihlo denník Pravda (pozri kauza Bejby).
Pôsobenie v opozícii
V septembri 2019 bol navrhnutý na post podpredsedu Národnej rady, ktorý zastávala súčasná europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.[4]12. septembra 2019 ho však parlament neschválil. Za bolo len 60 (zo 75 potrebných) poslancov.[5]
Na jeseň 2019 nastala podľa politológa Tomáša Koziaka v SaS kritická situácia pre prehnané osobné ambície Ľubomíra Galka. Zo SaS s Galkom vystúpili celkovo siedmy členov republikovej rady.[6] V októbri 2019 vstúpili 9 členovia SaS do Demokratickej strany.
V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval Galko na 4. mieste kandidátky Demokratickej strany.[7]
V auguste 2020 minister obrany Jaroslav Naď Galka poveril riadením Leteckých opravovní Trenčín. Vo funkcii nahradil od 1. septembra 2020 Vladimíra Šimanského. Galko bude podnik viesť do ukončenia výberového konania.[8]
Referencie
- TASR, cho. Politici okolo Galka a Kiššovej odkryli karty, vstupujú do Demokratickej strany. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1336-1996.
- Ľubomír Galko [online]. demagog.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
- STUPŇAN, Igor. Galkovi tajní sú už obvinení, odpočúvanie bolo zneužívané [online]. Pravda, 20.2.2012, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
- S Galkom sa ťahá škandál, aj tak chce funkciu [online]. Pravda.sk, 2019-09-12, [cit. 2019-09-12]. Dostupné online.
- ŠTEFÚNOVÁ, Ivana. Parlament Galka za podpredsedu NR SR nezvolil. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-09-12. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-197X.
- hdm. Koziak: Galko mal prehnané ambície. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-09-24. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-197X.
- Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.
- Denník E. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-08-31. Dostupné online [cit. 2020-09-01]. ISSN 1339-844X.