Peter Steinhübel

Peter Steinhübel, známy ako Žaluď alebo Suchý (* 23. november 1964, Bratislava – † 4. august 1999, Bratislava), bol slovenský kontroverzný podnikateľ, vekslák a mafián.

Peter Steinhübel
slovenský kontroverzný podnikateľ, vekslák a mafián
Iné menáŽaluď, Suchý
Narodenie23. november 1964
Bratislava, ČSSR
Úmrtie4. august 1999 (34 rokov)
Bratislava, Slovensko
BydliskoPetržalka
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťSlovensko
Zamestnaniepodnikateľ, vekslák, mafián
 Biografický portál

Životopis

Jeho otec bol známym priekupníkom zlata v „Galérke“ v Bratislave. Steinhübel začínal ako predajca párkov na Hlavnej stanici. Neskôr pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva a potom sa stal vekslákom.

Po páde socialistického režimu začal podnikať. Počas éry malej privatizácie získal autoservis v Pezinku, pred ktorým nechal postaviť repliku Sochy slobody.[1] Potom prenajímal aj sklady.

Od roku 1993 do jeho smrti bolo naňho spáchaných šesť atentátov, všetky prežil okrem posledného.[2] Medzi policajtmi sa údajne hovorilo, že „má sedem životov ako mačka“.

Dňa 20. mája 1997 vstúpil do Vagón Holding spol. s r. o. (Tatravagónka) v Poprade a po zmiznutí väčšinového majiteľa Vladimíra Bachleda sa stal novým generálnym riaditeľom spoločnosti. Jeho meno je tiež spájané s hotelom Kyjev v Bratislave.

Neskôr sa dostal ku spoločnosti Bratislavské mraziarne a. s. a od podnikateľa Vladimíra Poóra odkúpil televíznu stanicu VTV. Pri vchode do areálu Bratislavských mraziarní a. s. bol 4. augusta 1999 zastrelený odcudzenou poľovníckou puškou Sauer[3] z bývalých mliekarní, keď nastupoval v sprievode ochranky do svojej pristavenej limuzíny.

„ Veď som vám hovoril, že na mňa máte dávať pozor! “
– Peter Steinhübel

Po prevoze do nemocnice v bratislavskej mestskej časti Ružinov podľahol následkom zranení v noci zo 4. na 5. augusta.

Je pochovaný na cintoríne v Petržalke, kde aj žil.[4]

Referencie
  1. Pezinská Socha slobody [online]. www.sorger.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  2. A.S, Petit Press. Žaluď tesne pred smrťou tvrdil redaktorovi SME, že jeho Ferrari nestálo 14 miliónov [online]. www.sme.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  3. MEGO, Ivan. Vražda bossa Petera Steinhübela je premlčaná! [online]. nastope.sk, 2019-08-05, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  4. TERAZ.SK. Hrob Petra Steinhübela [online]. TERAZ.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.

Literatúra
  • MURÍN, Gustáv. Volajú ma Žaluď ...a ešte ma nedostali: Príbeh jedného mafiána. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. ISBN 978-80-8115-220-7. S. 120.
  • MURÍN, Gustáv. Mafiáni 2: Danišovci, Peter ,,Žaluď“ Steinhübel – Diničovci. [s.l.] : Marenčin PT, 2016. ISBN 9788081148439. S. 224.

Zdroje
  • AKTUALITY.SK. Mafián Žaluď mal sedem životov ako mačka. Odhalia jeho vraha? [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  • Átlőtték egy vadászpuskával, mielőtt átszállt volna Ferrarijából páncélozott Mercijébe - 20 éve ölték meg Peter Steinhübelt! [online]. brutal.parameter.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online. (po maďarsky)
  • Mafia v hlavnom meste (1989-1999) IV. | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  • Mafiáni (Peter Steinhübel – banditmanažér) [online]. rtvs.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.