Peter Kresák

Narodil sa v Bratislave. V roku 1978 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ihneď po ukončení štúdia začal pracovať ako vedecký asistent na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, kde sa zameriaval na štátne právo. V roku 1981 zložil rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv (JUDr.). V roku 1984 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal titul kandidát vied (CSc.). O rok neskôr začal pôsobiť na Katedre štátneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa zaoberal porovnávacím ústavným právom a ústavným právom všeobecne. Bol členom Komunistickej strany Československa, Socialistického zväzu mládeže[4] a podľa Ústavu pamäti národa aj ideový spolupracovník rozviedky Štátnej bezpečnosti, politickej tajnej služby Ministerstva vnútra ČSSR.[5] V rokoch 1990 a 1991 bol prodekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1991 habilitoval na docenta v odbore ústavné právo. Následne v období rokov 1991 a 1992 bol zástupcom Slovenska v tzv. Benátskej komisii v rámci Rady Európy. Súčasne sa v roku 1991 stal členom komisie Slovenskej národnej rady (tzv. Plankova komisia) zameranej na prípravu Ústavy Slovenskej republiky, taktiež Ústavy ČSFR a komisie určenej na prípravu Listiny základných práv a slobôd. V roku 1992 bol prezidentom Václavom Havlom vymenovaný na sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Od roku 1994 bol dva roky poradcom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V roku 1997 sa stal na šesť rokov prorektorom Univerzity Komenského. V roku 1998 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu občianskeho porozumenia (mandát do roku 2002), pričom v tomto období zastupoval Slovensko v Parlamentom zhromaždení Rady Európy. Vo februári 2002 oficiálne vstúpil do poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej koalície.[6] V roku 1998 bol vedúcim skupiny odborníkov, ktorí predložili novelu Ústavy, ktorá zaviedla priamu voľbu prezidenta. V rokoch 2000 až 2001 bol vedúcim ďalšej skupiny, ktorá pripravila tzv. Veľkú novelu Ústavy Slovenskej republiky. V auguste 2002 svojim hlasovaním nepodporil vznik Ústavu pamäti národa, ktorý mal byť zriadený zákonom vráteným vtedajším prezidentom Rudolfom Schusterom.[7] V období rokov 2003 až 2005 zastupoval Slovensko v konaniach pred Európskym súdom pre ľudské práva a bol členom Legislatívnej rady Vlády SR. V rokoch 2006 až 2012 pracoval ako vedúci Úradu UNHCR na Slovensku. V roku 2013 začal vyučovať taktiež na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. V roku 2015 začal opätovne pôsobiť na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V tomto období pôsobil taktiež ako vedúci Právneho oddelenia v kancelárii Verejnej ochrankyne práv. Je tiež členom redakcii viacerých odborných časopisov zameraných na otázky práva[8] [1].

• P. Kresák a kol. Ústavy a ústavné dokumenty vybraných štátov, Právnická fakulta UK, 1997

• Životopis Petra Kresáka