Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010

Registrovaných bolo nasledujúcich 18 politických strán[2], ktorým boli pridelené nasledujúce čísla:

1. Európska demokratická strana
2. Únia – Strana pre Slovensko
3. Strana rómskej koalície
4. Paliho Kapurková, veselá politická strana
5. Sloboda a Solidarita
6. Strana demokratickej ľavice
7. Strana maďarskej koalície
8. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
9. Komunistická strana Slovenska
10. Slovenská národná strana
11. Nová demokracia
12. Združenie robotníkov Slovenska
13. Kresťanskodemokratické hnutie
14. Ľudová strana Naše Slovensko
15. Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana
16. AZEN – Aliancia za Európu národov
17. SMER – sociálna demokracia
18. Most-Híd

Vo voľbách sa nepotvrdil trend klesajúcej volebnej účasti. Volebná účasť narástla od parlamentných volieb v roku 2006 o vyše 4 % a dosiahla 58,83 %. Podľa údajov Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, vo voľbách hlasovalo 570 voličov bez trvalého pobytu na Slovensku. Voliči s trvalým pobytom hlasovali v svojom bydlisku a nie sú zaradení do štatistiky.[3] SMER-SD dosiahol o vyše 200 tis. hlasov viac. Druhá najsilnejšia strana SDKÚ – DS stratila 30 tis. hlasov. Do parlamentu sa dostali dve mimoparlamentné strany: liberálna Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka a Bugárov Most-Híd zložený hlavne z odídených členov Strany maďarskej koalície, ale neorientujúci sa len na maďarskú menšinu. Do parlamentu sa prekvapujúco nedostala Strana maďarskej koalície, ktorej prieskumy dávali väčšiu šancu ako strane Most-Híd. Z parlamentu odchádza po dvadsiatich rokoch aj Vladimír Mečiar a jeho Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko.

Prezident Ivan Gašparovič poveril 14. júna zostavením vlády víťaza parlamentných volieb stranu SMER-SD. V parlamente ale získali väčšinu štyri stredopravé strany SDKÚ – DS, SaS, KDH a Most-Híd, ktoré už pred voľbami deklarovali, že budú spolu rokovať o vytvorení kabinetu a 22. júna oznámili dohodu na programových tézach. Dňa 23. júna Robert Fico vrátil poverenie na zostavenie vlády Ivanovi Gašparovičovi, ktorý následne odovzdal poverenie volebnej líderke a podpredsedníčke SDKÚ – DS Ivete Radičovej. Na ustanovujúcej schôdzi 8. júla si NR SR zvolila za nového predsedu parlamentu Richarda Sulíka. Po skončení prvého rokovania NR SR vláda na čele s Robertom Ficom podala demisiu. Následne prezident Ivan Gašparovič vymenoval Ivetu Radičovú za predsedníčku vlády a v nasledujúci deň, 9. júla, ostatných ministrov.

• 
  Mapa podielu hlasov pre SMER-SD v okresoch Slovenska
• 
  Mapa podielu hlasov pre SDKÚ-DS v okresoch Slovenska
• 
  Mapa podielu hlasov pre SaS v okresoch Slovenska
• 
  Mapa podielu hlasov pre KDH v okresoch Slovenska
• 
  Mapa podielu hlasov pre Most-Híd v okresoch Slovenska
• 
  Mapa podielu hlasov pre SNS v okresoch Slovenska

Podľa zákona o voľbách má občan možnosť uprednostniť v rámci strany maximálne štyroch kandidátov tým, že im dá prednostný hlas zakrúžkovaním ich poradového čísla na kandidátnej listine strany, keď upravuje volebný lístok. Odovzdaním preferenčného hlasu získava poslanec silnejší mandát od voliča. Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ktorí dostali aspoň 100-tisíc preferenčných hlasov od voličov:

• Zoznam poslancov NR SR (2010 – 2012)
• Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012

• Slovak Election Data Project - výsledky volieb vo formáte vhodnom na štatistickú analýzu
• oficiálne výsledky volieb na stránke Štatistického úradu SR, zdroj ŠÚ SR