Kysuce

• Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt človeka na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy mamutích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v Krásne nad Kysucou a v Starej Bystrici, radiolaritové odštepy z Lysice a Krasnian od rieky Varínky, zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z Nezbudskej Lúčky a odštep z Ochodnice.
• Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v Radoli. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v eneolite, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
• Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti Kysuckej brány. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej bronzovej doby, alebo na začiatok staršej železnej doby (8. – 7. stor. pred Kr.).

• Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5. – 6. storočí prví Slovania.
• Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku 1244, ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou Kysuca, riečkou Divinka a potokom Vranie. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
• V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337, kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku 1244 udeľuje uhorský kráľ Belo IV. Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku 1254 mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku 1321 a ako osada prerastajúca v mesto roku 1325 – dnešné Kysucké Nové Mesto.
• Z roku 1325 pochádza prvá písomná zmienka o obci Krásno nad Kysucou – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku 1788 vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice 18. storočia

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Kaplnka zo Zborova nad Bystricou (Múzeum kysuckej dediny)

• Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u Jablunkova.
• V roku 1535 sa prvýkrát uvádza nová osada Klubina, prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe valašského práva. V metácií Strečna, Bytče a Starého hradu z roku 1540 sa spomínajú vrchy Zborov, Diedova a Blasovicz.
• Prvá určitá správa o Čadci sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku 1565, z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku 1572 sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské šoltýstvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
• V urbári z roku 1572 je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj Lopušné. V roku 1578 sa uvádza, že privilegovaní Valasi sú usadení aj vo Vadičove. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše cholvaroky sústredené na miestach Ochodnica, Bystrica, Oščadnica, Zborov, Kalinov, Svrčinovec, Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
• V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady Dunajov, Ochodnica a Stará Bystrica
• Najstaršou osadou založenou už na kopaničiarskom práve bola Turzovka. Vznikla na bytčianskom panstve Turzovcov a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku 1601.
• K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: Olešná, Vysoká nad Kysucou (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada Makov) spomínané v roku 1619. Lodno, Horelica, Raková, Svrčinovec a Staškov prvýkrát písomne uvedený v roku 1640. V roku 1641 sa uvádza osada Oščadnica. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady Podvysoká (okolo roku 1625), Podjavorské (okolo roku 1638) a Skalité (okolo roku 1648).
• Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár Novú Bystricu v roku 1662. Zborov, Pažite i Zákopčie, sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
• Kopaničiarska Radôstka i Lutiše boli postavené obyvateľmi zo Starej Bystrice okolo polovice 17. storočia. Čierne sa v roku 1662 spomína taktiež ako úplne nová osada.
• V roku 1696 vznikla nová dedina Riečnica, ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku 1713. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko Vychylovka, ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku 1950 obec Harvelka. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce Klokočov, Korňa a Dlhá nad Kysucou.

Ropný prameň v Korni

• Slovenský orloj v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch 2003 - 2009. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.^{[chýba zdroj]} Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.
• Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Je možné tu vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti úzkokoľajnej lesnej železničky s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí.
• Kamenné gule v Milošovej (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
• Ropný prameň v Korni (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe.^{[chýba zdroj]} V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku 300 m, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
• Pútnicke miesto – Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

• V rokoch 1983 – 1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž Nová Bystrica. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou 180 ha. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
• Najstarší brest hrabolistý na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
• Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.

Najstarší z týchto mostov pochádzajúci z roku 1835 sa nachádza v časti Blažkov, svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku.

Druhý ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku 1891 pričom nebol počas druhej svetovej vojny zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku 2014 sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.

Tretí most Lásky a priateľstva sa nachádza v časti Kalinov. Postavený bol v roku 2010 ako náhrada za zničený most po povodni z roku 2007. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie.

• „Pán svetla“ – Imrich Dotčár z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“.
• V Čadci vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
• V Kysuckom Novom Meste v roko 2015 vzniklo občianske združenie SYTEV.