Ťažký štít

Od Rysov je oddelený turisticky dostupným sedlom Váha, od Vysokej Štrbinou pod Ťažkým štítom. Na juhozápad z neho vybieha hrebeň Kôpky, kde ho sedielko Dračia bránka delí od vežičky Veľký pazúrik.[1] Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou dolinou.

Názov prevzal od Ťažkej doliny. V minulosti sa Ťažká dolina nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repísk a Lendaku. Už v 17. storočí tu pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali (češkou - ťažkou). Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). A tak cestovatelia ju tak začali volať. Ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden über Krakau und Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky na ceste v roku 1827 Beskydami cez Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát), Berlín 1830 [2]. Názov prebrali ďalší autori, názov prenikol do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Ale keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu - Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[1]

V 19. storočí v nemeckom a maďarskom názvosloví označovali Ťažký štít ako „severný satelit Vysokej“: Tátra-Spitze-Nordtrabant, Nordtrabant der Tátraspitze, Tátracsúcs éjzsaki mellékcsúcsa. František Dénes v roku 1888 štít nazval Štítom Martina Rótha, Martin Róth Spitze, Róth Márton csúcs, na počesť profesora Martina Rótha. Toto pomenovanie sa v názvosloví zachovalo dodnes.[3][1]

Dvojica prvých návštevníkov štítu - Ernst Dubke a Ján Franz st. si vybrala cestu z Mengusovskej doliny do sedla Váha a z nej severozápadným hrebeňom na vrchol. Bola to túra II. a III. obťažnosti (podľa dnešných kritérií). V zime prví na štíte boli 23. marca 1913 maďarskí horolezci Károly Lajos Horn a Ernő Kátai. Horn bol budapeštiansky inžinier, autor mnohých článkov o tatranskom horolezectve a lyžovaní. Mal za sebou viacero tatranských prvovýstupov.

Horolezcov láka najmä 400 metrov vysoká severovýchodná stena, ktorú prví zliezli 27. augusta 1932 W. Stanislawski a varšavský maliar Marek Żuławski (brat Wawrzynca Żuławského). Prevažná časť ich cesty je dnes hodnotená ako veľmi ťažká (V.) a jedna z najkrajších vo Vysokých Tatrách.[3]

• 1904 Prvý výstup Ernst Dubke a Ján Franz st., severozápadným hrebeňom, II-III.
• 1909 Prvovýstup J. Roguská, Wawrzyniec Żuławski, od juhu z Dračej dolinky, II, normálna cesta.
• 1932 Prvovýstup W. Stanislawski a Marek Żuławski severovýchodným žľabom z Ťažkej doliny, V.[4]

• 
  Zľava Gánok, Vysoká s mrakom, Ťažký štít a Rysy
• 
  Koruna Vysokej z juhu
• 
  Ešte raz Koruna Vysokej

1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. dostupné online
3. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
4. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťažký štít

• Na SummitPost.org
• Ťažký / Český štít, popis a nákres normálky
• Výstup rámci túry na Vysokú