Lendak

Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny - časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Nachádza v regióne Spiš, leží na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok - Zamagurie). Severnú hranicu tvorí s Poľskou republikou.

Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Iné názvy obce: Ruda, Landeck (pred rokom 1289), Landok (1289), Landeck (z nem.- kút, kraj zeme)/Landek (1313), Landec (1585), Landocinum (1773), Lendak (1808); maďarsky Lándok; nemecky Landeck.

Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa - Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov - Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov.

V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký zničujúci požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina.

Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov - Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď nacisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara.

Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Prešov, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj. V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec začlenila pod okres Kežmarok. Dodnes sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat.

V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925, ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novej školy (bývala materská škola). Dnes po kláštore, neskôr kaštieli niet stopy, ruiny z neho boli prestavané na rodinné domy.

Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia, kríž z 13. storočia a rôzne iné pamiatky. Farský kostol sv. Mikuláša je postavený na staršom základe kostola z 13. storočia, neskoršie upravovaný, r. 1925 renovovaný a rozšírený severnou kaplnkou podľa projektu staviteľa Vidienka zo Spišskej Belej. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane so sakristiou a novou kaplnkou, na južnej s predsieňou a na západnej s prestavanou vežou. Presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby; rebrá hruškovitej profilácie dosadajú na konzoly s ruťicovou ozdobou. Loď zaklenutá v 15. storočia na polygonálny stredný pilier krížovou klenbou so žliabkovými rebrami. Z presbytéria vedie lomený portál s dvojitými hruškovitými prútmi do sakristie. Na južnej strane lode hlavný portál s profilovaným got. ostením. V presbytériu got. sedílie a pastofórium s mriežkami. Veža v jadre z 13. storočia bola r. 1925 prestavaná. Pri kostole sa nachádza Boží hrob, ktorý bol postavený počas totalitného režimu ako bunker CO. Obec má taktiež veľa kaplniek a sôch, napr. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925. Na miestnom cintoríne je Pomník padlým partizánom z jednotky Belov – Kovalenko, ktorý padli počas 2. svetovej vojny. V obci sa tiež nachádza cholerský cintorín na Poľnej ulici.

Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov druhým najľudnatejším sídlom so štatútom obce v rámci Prešovského kraja, hneď po Jarovniciach. V roku 1663 sa v obci začala viesť matrika. Začiatkom 18. storočia mala obec len 148 obyvateľov. Postupne zaznamenala nárast obyvateľstva a už v roku 1787 mal Lendak 81 domov a 750 obyvateľov, v roku 1828 mal 136 domov a 985 obyvateľov. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Rast populačnej krivky je pre obec charakteristický až doteraz. V súčasnosti je demografická základňa obce z hľadiska kvantitatívneho rastová. Z hľadiska národnostnej štruktúry vyše 99 % obyvateľov obce je slovenskej národnosti. V obci sa nenachádza rómske etnikum. Údaje o národnostnom zložení obyvateľov obce Lendak pochádzajú zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001. Významným socio-ekonomickým ukazovateľom je veková štruktúra obyvateľstva. Na základe údajov z roku 2004 môžeme konštatovať, že veková skladba Lendaku je pre ďalší rozvoj obce priaznivá. V percentuálnom vyjadrení je 31 % obyvateľov v predproduktívnom veku, cca 60 % obyvateľov je v produktívnom veku a 9 % je vo veku poproduktívnom.

Obec patrí pod Kežmarský dekanát, Spišskú diecézu. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obce. Odpustková slávnosť sa koná 6. decembra, na sviatok sv. Mikuláša. V roku 2012 sa začala výstavba nového kostola sv. Jána Krstiteľa. Konsekrácia kostola bola 3. júna. 2018. Kostol stojí v centre obce vedľa terajšieho kostola sv. Mikuláša. Súčasťou farnosti je aj filiálka v Tatranskej Kotline s kostolom Nanebovzatia Panny Márie. V obci taktiež pôsobí spoločenstvo z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža. Predtým v obci pôsobila Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia P. Márie.

Od 1. januára 2012 vznikla Spojená škola Školská 535/5, Lendak. Spojená škola v Lendaku pozostáva z materskej školy, základnej školy a základnej umeleckej školy. Základná škola v podtatranskej obci patrí medzi najväčšie školy okresu Kežmarok. V posledných rokoch prechádza rozsiahlou modernizáciou, ktorá sa prejavuje inováciou výchovno-vzdelávacieho procesu, využívaním informačno-komunikačných technológií, zavedením interaktívnych tabúľ do vyučovacieho procesu, spríjemňovaním prostredia, kvalitňovaním komunikácie medzi zriaďovateľom, školou, rodičmi a širokou verejnosťou. Navštevuje ju viac ako 1000 žiakov pochádzajúcich takmer na 100 percent z obce Lendak. Súčasťou základnej školy je Centrum voľného času.

Organizačné zložky školy

• Materská škola
• Základná škola
• Základná umelecká škola (povôdne bola zriadená k 1. januáru 2006. Do 31. decembra 2005 poskytovala umelecké vzdelanie v obci ZUŠ zo Spišskej Belej).

Ďalšie súčasti školy

• Centrum voľného času
• Knižnica – knižný fond obsahuje približne 2500 zväzkov
• Školská jedáleň
• Školský klub detí

• zubná/stomatologická ambulancia
• gynekologická ambulancia
• pediatrická ambulancia/ambulacia pre deti a mládež
• ambulancia praktického lekára pre dospelých
• lekáreň Echinacea

• CVČ Lendak
• Divadelný súbor Gašparko založený v roku 1990
• Detský folklórny súbor Kicorka
• eRko Lendak
• Folklórny krúžok v MŠ
• Folklórna skupina Kicora založená v roku 1930
• Goroli mužská spevácka skupina založená v roku 2018
• Združenie Mariánskej Mládeže (ZMM) Lendak

• DHZ Lendak obnovený v roku 2014
• Futbalový klub Lendak založený v roku 1998
• Turistický oddiel obce Lendak založený v roku 2016
• Volejbalový klub ZŠ Lendak založený v roku 2014
• Sánkarský klub Lendak založený v roku 2016
• Šachový klub ŠK CVČ Lendak

V obci je Múzeum ľudovej kultúry, ktoré bolo založené v januári 2003. Nachádza sa na Potočnej ulici u rodiny Gallikovcov. V súčasnej dobe ho tvoria dve expozície: miestnosť ľudového odevu a drevenica. V budúcnosti sa uvažuje o jeho rozšírení. Všetko bude závisieť od finančných možností múzea.

• Deň Slovenska, Deň Európy, Športová olympiáda a iné - v rámci Spojenej školy
• Deň matiek, Deň rodiny, Juliáles a iné - v rámci obce Lendak

Traduje sa, že v Lendaku boli usídlení slávni írski stavitelia hradov, ktorých po tatárskom vpáde pozvali uhorskí panovníci, aby budovali bezpečné opevnenia krajiny. Z roku 1787 sa zachoval jedinečný Lendacký spevník. Vybrané piesne z neho použil Mikuláš Schneider Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka. Dodnes si obyvatelia zachovali vzťah k spievaniu náboženských piesni v kostole. Historické pramene tiež uvádzajú, že tu došlo až k štyrom zemetraseniam (1834, 1840, 1846, 1876). Starší obyvatelia ešte aj dnes nosia lendacký goralský ľudový kroj vo všedné dni a mladší počas sviatkov, udalosti. Doteraz sa používa typické nárečie aj v domácnostiach. Taktiež sa zachovali rôzne zvyky a tradície. Tu i tam v obci sa zachovala ľudová architektúra, drevenice. Sú to zrubové podmurované domy so sedlovou strechou a štítom, ktoré majú špárovanie vymazané na modro.

• Ján Budzák, pedagóg na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave a člen orchestra Slovenskej filharmónie v Bratislave
• Vojtech Halčin, člen poľskej delegácie na Parížskej mierovej konferencií v roku 1919
• Ondrej Hudaček, vysokohorský nosič
• František Koščák, prvý dedinský fotograf
• Miroslav Jozef Repka, básnik
• Ján Still, farár
• František Stupák, člen Štátnej filharmónie v Košiciach

• Gródek nad Dunajcem, Poľsko, 9. marec 2012
• Konstantynów Łódzki, Poľsko, 29. máj 2009

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lendak

• Oficiálna stránka