Vikartovce

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti okresu, na západnom okraji Vikartovskej priekopy oddeľujúcej pohoria Kozie chrbty a Nízke Tatry. Severne nad obcou sa vypína 1 255 m n. m. vysoký Kozí kameň, dominanta Kozích chrbtov, južnému obzoru dominuje Predná hoľa s výškou 1 545 m n. m.

Zo západu preteká Vikartovcami Hornád, ktorý v okolí priberá pravostranný Malý Hornád, Vikartovský potok a Červenec a ľavostranný Polákov s niekoľkými menšími prítokmi.

Prvá písomná zmienka o osade Villa Wykardi pochádza z roku 1398. Krátko po získaní Vikartoviec kežmarským hradným kapitánom Krištofom Warkotschom v roku 1499 do prenájmu dochádza k ich vyľudneniu. K opätovnému osídleniu pastiermi oviec došlo v roku 1513 a v roku 1581 sa spomína evanjelizácia obyvateľov. Pod správu jezuitov a štiavnického opátstva sa obec dostala v roku 1697, no už v roku 1735 ju pre ťažký útlak opustilo 12 rodín. Podľa písomných dokladov sa vo Vikartovciach v roku 1832 hovorí po slovensky a občania vyznávajú katolícku vieru. Súčasný názov nesie obec od roku 1921.

Do prvej svetovej vojny sa zapojili aj desiatky mužov z obce, z ktorých až 33 padlo a ďalších 23 utrpelo zranenie s trvalými následkami. V druhej svetovej vojne a v SNP bojovalo 51 miestnych mužov, z ktorých padlo 15. Na jar roku 1945 bolo 5 miestnych občanov bez akéhokoľvek obvinenia odvlečených do gulagov v ZSSR. Vrátili sa po 3 rokoch s poškodeným zdravím. Povojnový rozvoj priniesol násilnú kolektivizáciu, ktorá sa však skončila rozpadom družstva v 60. rokoch. V roku 1964 sa vybudoval kultúrny dom, v roku 1973 sa opäť založilo miestne JRD a v roku 1994 sa vybudovala čistička odpadových vôd s postupným budovaním kanalizácie. V rokoch 1998 – 2000 sa realizovala plynofikácia obce. Medzi najnovšie investície patrí vybudovanie domu smútku a rekonštrukcia kultúrneho domu v rokoch 2004 – 2005.

• neskorobaroková kúria z roku 1776 (od 1893 prestavaná na školu)
• neskorobaroková budova fary z 2. polovice 18. storočia
• klasicistický Kostol svätého Martina z roku 1781
• 2 kaplnky z roku 1896

Názvy ulíc sú: Hlavná, Školská, Krížna, Majerská, Nižná, Konečná, Slnečná, Rovná, Nová, Severná, Lesná, Záhradná, Hornádska, Okružná, Lúčna, Riečna a Májová

Vikartovce sú dostupné po ceste III. triedy z Hranovnice do Liptovskej Tepličky.

• Matej Ruttkay – prvý miestny učiteľ a po slovensky píšuci kronikár z konca 17. stor.
• Matej Cvajniga (1839 – 1922) - člen školskej stolice, dal postaviť kaplnku a kríž za obcou
• Pavol Grofčik (1858 – 1867) – richtár, známy svojím ľudským prístupom k chudobným
• Vojtech Karol Faix (1912 – 1930) – príslušník hasičského zboru a iniciátor stavby hasičskej zbrojnice
• Jozef Ambróz – paralympijský reprezentant, účastník POH v Sydney (6. miesto) a POH v Aténach (8. miesto)

Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku. Z obce vedú dve vetvy zeleno značeného turistického chodníka, na ktorý nadväzujú ďalšie trasy do pohorí Kozie chrbty a Nízke Tatry.

• po značke severným smerom cez Kozie chrbty do Svitu
  • na rázcestí Jakubčáková s pripojením značky cez Lopušnú dolinu do Lučivnej
  • na rázcestí v sedle Tabličky s pripojením na značku cez Kozí kameň (1 255 m n. m.) do Spišskej Teplice

• po značke južným smerom cez Smrečinské sedlo do sedla Pusté pole
  • na rázcestí Doštianky s pripojením na Liptovskú Tepličku po značke
  • na rázcestí v Smrečinskom sedle s pripojením po značke na Kráľovu hoľu a hlavný hrebeň Nízkych Tatier, resp. do Spišského Bystrého, ako aj po značke do Vernára

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vikartovce

• Stránky obce