Štrbské Solisko
Štrbské Solisko (poľ. Szczyrbskie Solisko, nem. Csorbaer Solisko, maď. Csorbai Szoliszkó) je posledný väčší štít v juhovýchodnej časti Soliskového hrebeňa, medzi Šedou lávkou (Furkotským Soliskom) a Nízkou lávkou (Mlynickým Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu.[1]
Štrbské Solisko | |||
vrch | |||
Štrbské Solisko v poľskom popise Szczyrbskie Solisko | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Váh, Poprad | ||
Nadmorská výška | 2 301,2 m n. m. | ||
Súradnice | 49°09′18″S 20°02′07″V | ||
Najľahší výstup | Hrebeňom od chaty pod Soliskom | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Štrbské Solisko | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Adjektívum poukazuje na polohu štítu v chotári obce Štrba a nad Štrbským plesom. Pri pohľade od Štrbského plesa je Štrbské Solisko jediným samostatne a markantne viditeľným bodom na hrebeni Soliska. V sprievodcovskej literatúre bol popisovaný s dvoma vrcholmi. Dnes má nižší končiar samostatné meno: Mlynické Solisko.[1]
Prvovýstupy
- V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt, 3. júna 1906
- V zime: Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy, 25. marca 1913
Turistika
Na štít nevedie turistický chodník.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Szczyrbskie Solisko na poľskej Wikipédii.