Diablovina
Diablovina patrí k výrazným vežiam v Hrebeni bášt. Spolu so susednými vežami prispieva k divokej rozoklanosti najvyššej časti hrebeňa. Prevažne pekelné názvoslovie tohto úseku sa viaže k povesti. Maďarský názov Ördög-torony aj nemecký Teufelsturm znamená doslova „Čertova veža,“ taká však leží v masíve Kotlového štítu.
Diablovina | |||
vrch | |||
Zľava Zadná Bašta, Zlatinská veža, Diablovina a Satan. | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Poprad | ||
Nadmorská výška | 2 390 m n. m. | ||
Súradnice | 49°09′54″S 20°03′03″V | ||
Najľahší výstup | I, zo Satanovho sedla s obchádzaním Pekelníka, len s horským vodcom. | ||
Prvovýstup | G. O. Dyhrenfurth, H. Rumpelt | ||
- dátum | 13. jún 1907 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Diablovina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Topografia
Popisovanú skupinu veží oddeľuje Diablovo sedlo od Zadnej Bašty, Satanovo sedlo od Satana. Od severovýchodu je prvá Zlatinská veža, ďalej Zlatinská štrbina, Diablovina, Pekelníkova štrbina, Pekelník, Čertova štrbina a Čertov hrb.
Niekoľko horolezeckých výstupov
- 1907 Prvý výstup z Diablovho sedla cez Zlatinskú vežu G. O. Dyhrenfurth a H. Rumpelt, II.. Pokračovali na Pekelník, Čertov hrb a dolu do Satanovho sedla, I.
- 1914 Prvý zimný výstup A. Grósz a Z. Neupauer, cestou prvovýstupcov.
- 1935 Prvovýstup na Zlatinskú vežu „Motykova cesta,“ A. a M. Bacsányiové, Z. Brüll, W. Dobrucki, S. Motyka a K. Mrózek, IV.
- 1977 Prvovýstup stredom východnej steny Diabloviny A. Bieluń a J. Tillak, pevná platňovitá skala, V+.
Povesť
Mladý baník Stacho z Mengusoviec našiel zlato v oblasti Hincových plies a hoci ho Satan sídliaci v najvyššom štíte trikrát varoval, neprestával kutať. Zem sa zatriasla, z blízkeho štítu zbehli dve skalné lavíny, zahubili ho a vybehli do protisvahu. Zlato sa ukrylo v Zlatinskej veži a podľa Satanových služobníkov boli pomenované susedné veže Diablovina, Pekelník, Čertov hrb,...
Galéria
Referencie
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, Monografia, VIII diel, 1987.
- A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá1991.