Vernár
Vernár | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Región | Poprad | ||
Vodný tok | Vernársky potok | ||
Nadmorská výška | 778 m n. m. | ||
Súradnice | 48°55′00″S 20°16′00″V | ||
Rozloha | 52,88 km² (5 288 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 581 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 10,99 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1295 | ||
Starosta | Vladimír Ondruš[3] (SMER-SD) | ||
PSČ | 059 17 | ||
ŠÚJ | 524026 | ||
EČV | PP | ||
Tel. predvoľba | +421-52 | ||
Adresa obecného úradu |
Hlavná 171/65 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | +421 52 7797129 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Vernár | |||
Webová stránka: vernar.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Obec leží na rozhraní Nízkych Tatier a Slovenského raja, pod Vernárskym sedlom, asi 18 km južne od Popradu. Úzkym údolím Vernárskeho potoka a teda i obcou prechádza významná cestná spojnica medzi Spišom, Horehroním a Gemerom, cesta I/66.
Dejiny
Najstaršia písomná správa o osade Villa Verneri pochádza z roku 1295, kedy ju Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, z poverenia Görgeyovcov, založil na nemeckom zákupnom práve. Osadníci si mohli na danom území postaviť domy, vyklčovať les a zúrodniť ho, pričom na 15 rokov im boli odpustené dane. V lokalite Falštín (zrejme v lokalite dnešnej školy v prírode) stála už v tom čase malá osada Falkstein, kde bol kláštor. Od roku 1310 sa osada i okolité lesy stali majetkom letanovských kartuziánov a od 16. storočia patrili pod správu Muránskeho hradu. Medzi rokmi 1657 až 1700 boli tunajšie majetky v zálohe u Spišskej kapituly, hoci územie patrilo pod Gemersko - malohontskú župu.
Odľahlá poloha znamenala pomalší rozvoj obce, v ktorej drevenice len pomaly ustupovali murovaným novostavbám. Po druhej svetovej vojne začala obnova obce, kde pribudli nové domy, opravila sa škola, zaviedla elektrina, postupne vybudovali cesty, v roku 1963 kultúrny dom, o 4 roky neskôr vodovod a v roku 1968 i nákupné stredisko s turistickou ubytovňou. V roku 1975 bola dokončená kanalizácia, o desaťročie neskôr bol rozšírený cintorín a vybudovaný Dom smútku. Lepšiemu životu obyvateľov napomáha aj vyregulovaný potok, parky, no i moderný lyžiarsky areál s vlekmi v areáli Studničky. Výraznejšiu obnovu rodinných domov podporilo zrušenie stavebnej uzávery, ktorá dlhé roky bránila ráznejšiemu rozvoju obce. V 60. rokoch tu žilo až okolo 1200 obyvateľov, no ich počet postupne klesal a opustené chalupy sa stali víkendovými rekreačnými obydliami chalupárov. V súčasnosti je Vernár obľúbenou lokalitou celoročnej turistiky.
Organizácie
V obci je aktívnych viacero spolkov a organizácií, ktoré pomáhajú zachovávať a rozvíjať kultúru, tradície i šport:
- Dobrovoľný hasičský zbor
- Folklórna skupina Vernár
- Urbariát Vernár
- Občianske združenie OZVA
- Poľovnícke združenie JAVOR
- Zväz protifašistických bojovníkov
Šport
- TJ Partizán Vernár
- Šachový klub
- Lyžiarske stredisko Studničky
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Narodenia Panny Márie - klasicistická stavba z roku 1824, obnovená v roku 1899
- Dom pamätný - objekt bývalej základnej školy (z roku 1930), ktorý bol v období II. svetovej vojny povstaleckým sídlom SNP
- stredoveké banícke osady a lokality Borzov a Falštín
- archeologické nálezy z jaskýň Vernarka, Jaskyňa pod Barbolicou I., Pri starej skobe a pod., dokumentujúce osídlenie oblasti už v 13. storočí
Turizmus
Chotár obce sa nachádza na atraktívnom území národného parku Nízke Tatry a Slovenský raj. Nachádza sa tu množstvo chránených území, ideálnych na rozvoj turistiky. Pre turistov i cykloturistov sú dostupné okrem iných zaujímavostí rokliny, tiesňavy, doliny a kaňony s krasovými úkazmi. V katastri obce sa nachádza PR Barbolica, PR Mokrá, NPR Vernárska tiesňava, čiastočné tu zasahujú lokality NPR Tri kopce, NPR Sokol a NPR Hnilecká jelšina a PP Hranovnické pleso.
Turistické trasy
- po
trase na Prednú hoľu a cez Smrečínske sedlo na Kráľovu hoľu - po
trase cez planinu Veľký Sokol na Geravy
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.