Satan (vrch)
Satan (poľ. Szatan, nem. Satan, maď. Sátán) je najvyšší vrch Hrebeňa bášt (2 421,5 m n. m.) vo Vysokých Tatrách na Slovensku.
Satan | |||
vrch | |||
Pohľad na Satan z Kôprovského sedla | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Nadmorská výška | 2 421,5 m n. m. | ||
Súradnice | 49°09′50″S 20°03′13″V | ||
Najľahší výstup | prístupný len v sprievode horského vodcu | ||
Prvovýstup | Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka | ||
- dátum | 1880 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Satan (mountain in the High Tatra Mountains) | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Charakteristika
Vrch sa nachádza na Hrebeni bášt. Na začiatku hrebeňa je Patria (2 202,8 m n. m.), nasleduje Malá Bašta (2 287,5 m n. m.), Predná bašta (2 373,5 m n. m.). Samotný Satan je medzi Satanovým sedlom (Čertovým hrbom) a Satanovým zárezom (Satanovou vežičkou). Má dva, približne rovnako vysoké, nepomenované vrcholy - severný a južný. Za Satanovým zárezom je Veľká capia veža, Hlinská veža (2 340 m n. m.), na ktorej sa hrebeň rozdeľuje na dve časti: jedna pokračuje ďalej na západ smerom k Hrubému vrchu a druhá na sever ku Kôprovskému štítu.[1]
Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom.
Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné.
Okolie štítu
Z vrcholu štítu je výhľad do Mlynickej doliny a Mengusovskej doliny a na okolité štíty: Štrbský štít, Kôprovský štít, Štrbské Solisko ale i vzdialenejšie dominantné štíty Tatier.
Názov štítu
Názov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2 380 m n. m.), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2 300 m n. m.) či Pekelníka (2 374 m n. m.) má svoje korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti a ďalšia, že bača sa pomoci kúzelníka tu hľadal poklady, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skalami. V povestiach sa objavuje aj goral, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu neupísal. Vie sa, že okolo vrchu sa motali zlatokopi. Skutočným podkladom povestí môžu byť často padajúce kamene zo zrázov končiara.[1]
Prístup
Vrchol Satan nie je pre turistov prístupný. Na vrchol sa dá ísť v sprievode horského vodcu.
Prvovýstupy
- Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880.
- Prvý zimný výstup uskutočnili Ernst Dubke, Johann Breuer mladší a Ján Franz starší v roku 1906.
Galéria
- Satan ponad Malé Hincovo pleso
- Satan, Predná bašta a Malá bašta z Mlynickej doliny
- Satan ponad Nižné Kozie pleso
- Veľká capia veža (vľavo) a Satan (vpravo) ponad Capie pleso
Referencie
- Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8