Zlomiská
Zlomiská, alebo Zlomisková dolina, Dolina Zlomísk (nem. Trümmertal, Mengsdorfer Trümmertal, maď. Omladékvölgy, Menguszfalvi Omladékvölgy, poľ. Dolina Złomisk, Złomiska) sú rozsiahlou severovýchodnou vetvou Mengusovskej doliny s vlastnými vedľajšími dolinami. V ústí Zlomísk leží Popradské pleso.[1]
Zlomiská | |||
dolina | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Poprad | ||
Nadmorská výška | 1 500-1 900 m n. m. | ||
Súradnice | 49°09′39″S 20°05′59″V | ||
Najľahší výstup | pre turistov je neprístupná | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Zlomisková dolina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Hlavná os doliny sa tiahne pozdĺž Ľadového potoka k Ľadovému plesu, kde vytvára osobitný geomorfologický útvar - Kotlinu Ľadového plesa s vyvýšenou dolinnou terasou, tzv. Železnou kotlinou. Zo Zlomísk vybieha trojica vetiev - Dračia dolinka, Kotlinka pod Dračím sedlom a Rumanova dolinka.[1]
V priamej línii od Popradského plesa po úpätie Východnej Železnej brány Zlomiská merajú 2,5 km. Hraničné hrebene tvoria postupne juhozápadný vedľajší hrebeň Ťažkého štítu, hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Ťažkého štítu po Popradský Ľadový štít. Južnú vetvu tvorí vedľajší hrebeň Popradského Ľadového štítu po Končistú a západné rameno južného vrcholu Končistej.[1] Dolná, väčšinou zalesnená časť doliny je úzka a pomerne strmá. Prostredná sa rozširuje a tvorí vo výške okolo 1 820 m n. m. terasovitú plošinu, ktorá sa nazýva Zlomisková roveň (poľ. Zlomiskova Rówień).[1] V doline je niekoľko plies. Najznámejším je Popradské pleso. V Kotline Ľadového plesa leží Ľadové pleso mengusovské, Dračie pleso a Malé Dračie pleso, Rumanove plesá. Na severnom svahu Popradského plesa stojí Chata pri Popradskom plese, neďaleko nej je Symbolický cintorín.
Názov
Na turistických mapách a v horských sprievodcoch sú Zlomiská označované ako Dolina Zlomísk alebo Zlomisková dolina. V starších slovenských prameňoch sa uvádza Drveničná dolina (Janoška). Dno doliny pokrývajú bloky veľkých skalných zlomísk zo zvetraných okolitých štítov. Rovnaký význam majú inojazyčné pomenovania, poľ. Dolina Złomisk, nem. Trümmertal alebo spresnene Mengsdorfer Trümmertal a maď. Omladékvölgy, spresnene Menguszfalvi Omladékvölgy. Najmä v staršej nemeckej a maďarskej literatúre býva táto dolina jednoducho zahrnutá pod pojem Mengusovskej doliny, prípadne okolo rokov 1870 – 1880 sa označovala bližšie ako „Východná Mengusovská dolina“ - östliches Mengsdorfer Tal, keleti Menguszfalvi völgy.[1]
Horolezecké výstupové trasy
Rumanova dolinka, plesá, sedlo aj štít sú pomenované podľa slovenského horského vodcu zo Štôly Jána Rumana-Driečneho (1879), ktorý v druhej polovici 19. storočia vodil turistov po západnej časti Vysokých Tatier. V doline sú horolezecky zaujímavé ciele ako Vysoká, Ošarpance, Dračí štít, Gánok, Východný Železný štít a ďalšie. Turistické značky v Zlomiskách nie sú. Po východenej prti je možné vystúpiť k Ľadovému plesu mengusovskému, ležiacemu v hornej časti doliny; od plesa možno vystúpiť ďalej do Rumanovej dolinky k Rumanovým plesám, pod Ošarpance a cez Dračie sedlo (skalní mužíci) do Dračej dolinky, do ktorej strmými východnými stenami spadá hrebeň Kôpiek a hlavný žľab Vysokej. Zo Zlomísk je možný prechod do Kačacej doliny cez Východnú Železnú bránu.
Turistika
Do doliny nevedú turistické chodníky. Pohyb v doline je možný len s horským vodcom. Zlomiská sú prírodnou rezerváciou.
Galéria
- Zlomiská
- Zlomiská z Mengusovskej doliny
Referencie
- Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996