Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič sa narodil v Bratislave 24. júla 1966. Jeho otec bol elektrotechnický inžinier, matka poštová úradníčka.[6] V roku 1984 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas štúdia ekonómie dostal ponuku študovať diplomaciu na MGIMO v Moskve vo vtedajšom Sovietskom zväze. Štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov dokončil roku 1990. Niektorí sa nesprávne domnievajú, že ak podľa vtedy účinného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách bolo možné udeľovať absolventom zahraničných vysokých škôl nostrifikácie a súčasne aj priznávať titul JUDr. iba do 9. mája 1990, a ak Šefčovič údajne dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO v Moskve až 13. júna 1990, nemal na titul nárok. Avšak v skutočnosti je rozhodujúci dátum absolvovania, a nie dátum doručenia diplomu, preto titul JUDr. získal oprávnene.^{[chýba zdroj]} Šefčovič podľa vlastných slov bol v lete 1989 prijatý do Komunistickej strany Československa, ale členská legitimácia mu nikdy nebola doručená, keďže v tom istom roku prebehla Nežná revolúcia.[7]

V roku 2000 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského a získal titul PhD.[8][3]

Od roku 1989 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Najprv ako stážista, od roku 1990 ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí MZV ČSFR. V rokoch 1991 – 1992 bol 3. tajomník a konzul na veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe). V roku 1992 bol 2. tajomník a zástupca veľvyslanca v Ottawe (Kanada).[8]

Od roku 1993 je pracovníkom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent a od roku 1996 ako zástupca riaditeľa odboru. V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa a v roku 1998 riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.[8][9]

Od roku 1998 pôsobil ako zástupca vedúceho misie a radca v Misii Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol veľvyslancom v Tel Avive (Izrael). Po návrate na Slovensko v roku 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR a v roku 2003 generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.[8][9]

Na tlačovej besede 18. januára 2019 oznámil, že prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019. Pripomenul, že nie je členom strany Smer, ale že sa bude spoliehať aj na pomoc strany pri financovaní kampane.[5]

V prvom kole volieb skončil na druhom mieste a postúpil tak do druhého kola, kde kandidoval proti Zuzane Čaputovej.[13] Svoju kampaň pred druhým kolom zameral na ochranu tradičných kresťanských hodnôt. Čaputovú vyzval na predvolebnú debatu v cudzom jazyku, ale tá to odmietla. Hlavnou témou by podľa neho mala byť zahraničná politika, keďže je jednou z „kľúčových zodpovedností prezidenta“.[14]

Pred druhým kolom prezidentských volieb sa v nedeľu 24. marca 2019 stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom na zámku v Lánoch. Zeman mu poprial úspech vo voľbách a ocenil jeho odborné schopnosti a znalosti.[15]

V druhom kole prezidentských volieb prehral proti Zuzane Čaputovej pri účasti 41,79%, pričom získal 41,59% z celkového počtu hlasov - čo predstavuje 752 403 platných hlasov.

Krátko po druhom kole avizoval, že sa aj naďalej chystá kandidovať na post eurokomisára, ihneď po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maroš Šefčovič

• Maroš Šefčovič - oficiálna stránka na webe Európskej komisie (po anglicky)
• Maroš Šefčovič - kandidát na prezidenta - oficiálna stránka kandidáta na prezidenta