Vláda Slovenskej republiky
Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci Slovenskej republiky. Ústava SR ju v čl. 108 definuje ako „vrcholný orgán výkonnej moci“.[1] Predstavuje politické vedenie verejnej správy. Má právo zákonodarnej iniciatívy – môže predkladať návrhy zákonov (čl. 87 ods. 1 ústavy) a má vlastnú normotvornú právomoc – môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona a v medziach zákona a nariadenia na vykonanie Európskej dohody o pridružení, tzv. aproximačné nariadenia vlády (čl. 120 ods. 1 a 2 ústavy). Ako verejnopolitický orgán svoju legitimitu odvodzuje priamo od občana – vládu zvyčajne zostavuje predseda politickej strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Na Slovensku je vláda SR organizovaná a funguje systémom vlády s rezortným systémom na čele s predsedom vlády. Ide o kombináciu kolegiátneho princípu s princípom monokratickým.
O vláde Slovenskej republiky rokov 1939 – 1945 pozri zoznam vlád Slovenskej republiky (1939 – 1945). O súčasnej vláde pozri vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020.
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Vláda je koncepčné centrum, tvorí a uskutočňuje štátnu politiku. Jej úlohami sú vykonávanie štátnej správy, zabezpečovanie jej výkonu na celom území Slovenska (celoštátna pôsobnosť), pričom do popredia vystupuje hlavne jej organizátorský charakter. Má všeobecne vecnú pôsobnosť, teda riadi, koordinuje a kontroluje všetko, čo sa týka výkonnej moci: zabezpečuje medzinárodné, obranné, politické, ekonomické, hospodárske a iné záujmy štátu prostredníctvom svojej normotvornej činnosti, najmä tým, že vykonáva zákony Národnej rady SR. Svoju riadiacu právomoc uplatňuje len voči vykonávateľom štátnej správy, činnosť nepodriadených subjektov (napr. obcí, samosprávnych krajov, atď.) ovplyvňuje nepriamo, vládnou politikou.
Právne postavenie vlády SR upravujú:
- Ústava Slovenskej republiky, šiesta hlava, druhý oddiel (čl. 108 – 123),[1]
- tzv. kompetenčný zákon, zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení z neskorších predpisov,[2]
- ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,[3]
- zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu,[4]
Členovia vlády
- Predseda vlády SR riadi činnosť vlády, zvoláva a vedie jej schôdze. Rozhoduje v personálnej oblasti organizácie činnosti vlády – má právo podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie ďalších členov vlády, na základe ktorého prezident SR týchto ďalších členov vlády vymenuje, odvolá alebo poverí ich riadením ministerstiev. Predseda vlády podpisuje zákony a nariadenia vlády. V čase pokiaľ nie je riadne ustanovený prezident SR, vláda môže svojho predsedu poveriť vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. V tomto čase takisto naňho prechádza aj hlavné velenie ozbrojených síl.
- Podpredsedovia koordinujú vymedzené úseky činnosti vlády a plnia úlohy, ktorými ich poverí vláda alebo predseda vlády. Počas neprítomnosti predsedu vlády zastupuje podpredseda, ktorého určí predseda vlády. Počet podpredsedov vlády si určuje vláda. Podpredseda môže byť zároveň poverený riadením ministerstva, avšak jedným z podpredsedov vlády je vždy podpredseda, ktorý neriadi ministerstvo, ale usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti a riadi príslušné odborné útvary Úradu vlády SR na základe štatútu podpredsedu vlády.
- Ministri riadia určitý úsek štátnej správy (rezort), ale nevylučuje sa možnosť, aby niektorý z ministrov nebol na čele žiadneho rezortu, tzv. minister bez kresla (ktorým bol napr. Milan Kňažko počas prvej Mečiarovej vlády), alebo aby nebol dočasne poverený riadením viacerých rezortov (napr. následne po odvolaní ministra, pokým ešte nie je vymenovaný nový minister), pretože na čele ministerstva môže byť iba člen vlády. Ministri sa podieľajú na tvorbe a uskutočňovaní štátnej politiky, spoluzodpovedajú za činnosť vlády SR ako celku a sú plne zodpovední za plnenie zverených úloh a za činnosť ministerstva, ktorého riadením boli poverení. Ich presný počet nie je stanovený, avšak ich minimálny počet možno vyvodiť zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v ustanovení § 3 vypočítava ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády.
Poradné a ďalšie orgány vlády podieľajúce sa na výkone jej činnosti
- Štátny tajomník zastupuje ministra v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia v odôvodnených prípadoch. Každé ministerstvo má jedného štátneho tajomníka, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; v tom prípade minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. Štátny tajomník ale nie je členom vlády SR, avšak pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády má poradný hlas.
- Vláda môže plnením konkrétnych funkcií vymenovať (a odvolávať) svojich splnomocnencov, pričom rozsah ich právomocí určí pri ich vymenovaní (napr. splnomocnenec vlády SR pre mládež a šport, splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura). Splnomocnenci vlády SR tiež nie sú členmi vlády SR.
- Vláda si môže zriaďovať svoje poradné orgány: medziministerské orgány a rady, ktoré plnia koordinačné, konzultatívne a odborné úlohy. Stálymi poradnými orgánmi sú Legislatívna rada vlády SR, Hospodárska rada vlády SR a Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Členom poradného orgánu vlády môže byť člen vlády, štátny tajomník, volení a vymenovaní funkcionári orgánov verejnej moci, zamestnanci orgánov štátnej správy, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych partnerov a významní odborníci z teórie a praxe, ale na ich čele je vždy len člen vlády alebo štátny tajomník. Členmi poradných medziministerských orgánov vlády sú len členovia vlády. Úlohy, zloženie poradných orgánov vlády a zásady rokovania určujú štatúty, ktoré schvaľuje vláda.
- Úrad vlády Slovenskej republiky vykonáva úlohy spojené s organizačným, odborným a technickým zabezpečením činnosti vlády SR (v týchto veciach ako ústredný orgán štát. správy nevystupuje). Ako ústredný orgán štátnej správy vystupuje v súvislosti s kontrolou úloh ktoré súvisia s výkonom štátnej správy, kontrola vybavovania petícií a sťažností, tak isto vykonáva pôsobnosť aj v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Podmienky pre výkon funkcie člena vlády
Aby istá osoba mohla byť vymenovaná za predsedu vlády alebo člena vlády (tzv. pasívna legitimácia), musí spĺňať konkrétne ústavou vyžadované predpoklady. Za predsedu vlády SR, podpredsedu alebo člena vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR. Ústava SR už neustanovuje, či musí ísť o výlučné občianstvo alebo či môže ísť aj o osoby s dvojakým alebo viacerým občianstvom (samozrejme za predpokladu, že jedným z nich bude občianstvo SR). Podmienky voliteľnosti do NR SR ustanovuje čl. 74 ods. 2 ústavy, a to štátne občianstvo SR, volebné právo, dosiahnutý vek 21 rokov a trvalý pobyt na území SR.
Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a nastupuje zaňho v NR SR náhradník.
Tvorba vlády
Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR a na návrh predsedu vlády prezident vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Členovia vlády po svojom vymenovaní skladajú do rúk prezidenta SR sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ (čl. 112 ústavy).
Ústava neupravuje spôsob výberu jednotlivých osôb za kandidátov na funkciu predsedu alebo člena vlády. Zvyčajne prezident poverí predsedu politickej strany alebo hnutia, ktorá vyhrala voľby, zostavením vlády a určí mu na to lehotu. Ak sa poverenému predsedovi strany nepodarí predložiť prezidentovi návrh na vymenovanie vlády a jej členov, poverenie zostaviť vládu vráti prezidentovi, ktorý ho následne udelí predsedovi politickej strany, ktorá vo voľbách skončila ďalšia v poradí, alebo predsedovi politickej strany, ktorý mu oznámi, že je schopný vládu zostaviť. V politických podmienkach SR sa stalo zatiaľ štyrikrát, že by vládu zostavil predseda strany, ktorá vyhrala voľby, a to Vladimír Mečiar (1994 – 1998) a Robert Fico (2006 – 2010, 2012 – 2016 a 2016 – 2020). Tiež sa už stalo, že predseda vlády SR nebol zároveň aj predsedom vládnej politickej strany, keď v rokoch 2010 – 2012 bola za predsedníčku vlády vymenovaná Iveta Radičová, pričom predseda politickej strany, ktorej bola členkou, bol Mikuláš Dzurinda.
Budúci členovia vlády (podpredsedovia a ministri) sú spravidla vyberaní z politickej strany, ktorá má väčšinové zastúpenie v Národnej rade SR. Spravidla sa vytvára koaličná (viacfarebná) vláda, zložená zo zástupcov viacerých politických strán a hnutí. Jednofarebná vláda sa zostavila zatiaľ iba po voľbách v roku 2012, kedy sa vládnucou stranou stal SMER-SD na čele s Robertom Ficom. Pri rozdeľovaní rezortov sa tiež zohľadňuje pomer zastúpenia jednotlivých strán tvoriacich koalíciu v parlamente, preto relatívna stabilita zloženia vlády závisí od miery stability koalície v parlamente. Počet členov vlády ako aj rozdelenie konkrétnych rezortov medzi koaličnými stranami sa spravidla dohodne v koaličnej zmluve. Predsedovia koaličných strán, ktoré nemajú predsedu vlády, si zvyčajne vyhradia právo, aby predseda vlády na len na ich návrh podával prezidentovi návrhy na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády riadiaceho rezort spadajúci podľa koaličnej zmluvy do agendy ich strany; teda aby predseda vlády nezasahoval do personálnej otázky rezortov, ktoré podľa koaličnej zmluvy patria koaličnému partnerovi, a aby vždy návrhu, ktorým chce koaličný partner vymeniť svojho ministra, vyhovel. Na politickej scéne SR sa udialo iba jedenkrát, že by aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo – keď bol v roku 2009 za ministra životného prostredia vymenovaný nominant strany Smer-SD, hoci podľa vtedajšej koaličnej zmluvy malo ministerstvo patriť SNS. Konanie vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica avšak nebolo protiprávne, pretože koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany a nemôže predsedovi vlády odoprieť jeho základné ústavné právo podávať prezidentovi návrhy na vymenovanie či odvolávanie členov vlády podľa svojej úvahy (čl. 111 ústavy).
Parlamentná kontrola a zodpovednosť
Právo vysloviť nedôveru
Právo NR SR vysloviť vláde SR nedôveru alebo zamietnuť návrh vlády na vyslovenie dôvery je ústavnoprávnou sankciou za neuspokojivé plnenie svojich funkcií a priamym prostriedkom uplatňovania zodpovednosti vlády parlamentu. Vyslovenie nedôvery pritom nemusí byť sankciou za porušenie tej či onej povinnosti zo strany vlády, ale na jej uplatnenie stačí len nezhoda medzi vládou a parlamentom. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi prerokuje NR SR vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov, t.j. najmenej 30 poslancov. Na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t.j. aspoň 76 poslancov.
Vyslovenie dôvery novoutvorenej vláde
Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR), predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Programové vyhlásenie je základom jej činnosti na celé funkčné obdobie. Ak NR SR s ním súhlasí a vysloví vláde dôveru, môže sa vláda ujať výkonu svojich právomocí. Tento súhlas je podmienkou ujatia sa ústavných oprávnení. Ak NR SR programové vyhlásenie zamietne, a teda nevysloví vláde dôveru, prezident vládu odvolá. Ak NR SR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie, prezident môže (je oprávnený) NR SR rozpustiť, v tomto prípade by sa opätovne konali voľby do Národnej rady SR.
Odvolanie vlády SR
Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná NR SR. NR SR jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru alebo vláda môže kedykoľvek NR SR požiadať o vyslovenie dôvery, prípadne môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s vyslovením dôvery vláde. Ak NR SR vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident SR vládu odvolá. Ak sa však NR SR v lehote troch mesiacov neuznesie o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, môže prezident SR Národnú radu SR rozpustiť.
Odvolanie člena vlády
Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný NR SR. NR SR môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident SR člena vlády odvolá. Prezident člena vlády odvolá aj na návrh predsedu vlády alebo ak prijme jeho demisiu.
Odvolanie predsedu vlády
Ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident SR ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie celej vlády. Ten istý následok má aj demisia predsedu vlády: ak podá demisiu predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
Právo podať interpeláciu a klásť otázky
Ďalšou formou kontroly činnosti vlády Národnou radou SR sú aj interpelácie a otázky poslancov NR SR, ako aj povinnosť členov vlády dostaviť sa na žiadosť na schôdzu NR SR alebo jej výboru.
Interpeláciou sa podľa zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení NR SR vládou a jej členmi.[5] Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy o veciach ich pôsobnosti. Interpelácia sa podáva písomne predsedovi NR SR, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády a na vedomie poslaneckým klubom, alebo interpeláciu môže poslanec predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze NR SR určeného na interpelácie, keďže interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze NR SR. Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi NR SR. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne. Na najbližšiu schôdzu NR SR sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. O odpovedi na interpelácie sa v NR SR koná rozprava, v ktorej sa interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú, a ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere. Na interpelácii musia byť prítomní všetci členovia vlády.
Do programu schôdze národnej rady sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády a iní verejní funkcionári na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu. Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády. Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne, pričom prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní. Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády.
NR SR môže od vlády, žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti. Správu musí podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej NR SR, nie kratšiej ako 15 dní. Výbory NR SR môžu žiadať správy od členov vlády, ktorí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní.
Demisia vlády po parlamentných voľbách
Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej NR SR (tzv. obligatórna demisia), pričom je nepodstatné, či novozvolená NR SR vznikla na základe riadnych parlamentných volieb konajúcich sa v dôsledku uplynutia volebného obdobia predchádzajúcej NR SR, alebo v dôsledku tzv. predčasných volieb (t.j. na základe ústavného zákona o skrátení volebného obdobia predchádzajúcej NR SR). Takto je funkčné obdobie vlády SR späté s volebným obdobím NR SR. Vláda SR však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády, pričom výkon tejto funkcie vyplýva priamo z ústavy (čl. 117) a nie je založený na vyslovení dôvery novozvolenou NR SR. Preto, ak by sa politické strany v novozvolenej NR SR nedokázali zhodnúť na vytvorení novej vlády, predošlá vláda by vykonávala svoje funkcie bez časového obmedzenia až do doby, kým by k takejto dohode o vytvorení novej vlády nedošlo.
Prijímanie rozhodnutí vládou
Vláda vykonáva svoju právomoc na schôdzach. Rozhoduje v zbore hlasovaním jej členov. Uznášania sa schopná je len vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky je forma, v ktorej vláda prijíma svoje rozhodnutia. Touto formou uznesenia môže schváliť všetko, o čom rozhoduje. Uznesenie nemá všeobecnú záväznosť, je to individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy (právny záväzok nemôže plynúť pre fyzickú alebo právnickú osobu mimo sústavy štátnej správy). Plnenie uznesení kontroluje Úrad vlády SR.
Aktuálny zoznam ministerstiev Slovenskej republiky
Ministerstvá Slovenskej republiky sú zriadené zákonom NR SR č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Podľa tohto zákona pôsobia na Slovensku tieto ministerstvá:[6]
- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
- Ministerstvo financií Slovenskej republiky
- Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
- Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
- Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Referencie
- Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1992-09-01, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
- Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2001-12-12, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
- Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2002-04-11, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
- Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2002-06-21, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
- Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-10-24, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
- Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy : § 3 [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2001-12-12, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.