Konšpiračná teória

Konšpiračná teória alebo sprisahanecká teória[1] je názor na ľubovoľnú tému, ktorý tvrdí, že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov. Vyznávači konšpiračných teórií najčastejšie tvrdia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných spoločností, organizácií alebo služieb[2], jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich firiem alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev (najmä cudzích alebo minoritných), občas aj mimozemské civilizácie. Spoločným menovateľom týchto skupín je ich nekontrolovateľný skrytý vplyv a z toho vyplývajúca potenciálna všadeprítomnosť a všemocnosť. Okrem samotných riadiacich centier im v ich činnosti pomáha sieť vedomých alebo nevedomých pomáhačov.[1]

Podstata konšpiračných teórií

Mnohí ľudia sú náchylní veriť konšpiračným teóriám:

  • pretože konšpiračné teórie bývajú ľahko zrozumiteľné,[2] zaujímavé alebo atraktívne (sú akousi alternatívnou teóriou moci [2]).
  • vždy existuje aj alternatívne, zavádzajúce vysvetlenie toho, ako svet okolo nás funguje.[3]

Konšpiračné teórie vychádza z predpokladu, že:

  • náhody neexistujú,
  • zdanie klame,
  • všetko so všetkým súvisí (skryté súvislosti možno odhaliť prepojením zdanlivo nesúvisiacich informácií; sprisahania hýbu históriou),
  • cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu (cui bono - v čí prospech?) .

Ľudská myseľ hľadá kauzalitu za všetkým dianim i tam, kde koncept príčinnosti – vzťahu príčiny a účinku neexistuje [2] (napríklad príčinou je čarodejnícka mágia) alebo vedie k nesprávnym záverom - logickým chybám (pozri aj logický klam).

Konšpiračné teórie možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie.[2]

Podľa Markoša "konšpiratívne myslenie je obsesívne hľadanie tajných a skrytých spojení, tam kde žiadne takéto spojenia neexistujú".[4]

Fámu (a aj konšpiračnú teóriu) odlišuje od faktu absencia „overenia“, resp. „oficiálneho overenia“. Pri hľadaní odpovede na otázku, kto alebo čo je zdrojom „overovania“ informácií, je teda nutné hovoriť o (dôveryhodných informáciách, ľuďoch, weboch), inštitúciách a médiách... a postupov pri šírení a overovaní informácií, ktoré sú považované za korektné.[1]

Konšpiračné teórie možno definovať ako nepodložené, neoverené, resp. oficiálne neakceptované informácie, ktoré varujú pred nebezpečným sprisahaním. V súvislosti s významnými historickými udalosťami vyzdvihujú úlohu sprisahania (resp. sprisahaní) a neveria oficiálnym zdôvodneniam.[1]

Používanie pojmu

Konšpiračnú teóriu nemožno falzifikovať (logicko-deduktivnou metódou alebo pozorovaním, experimentom atď. dokázať nepravdivosť výpovedí, ktoré sa z nej odvodzujú). Teória sprisahania totiž predstavuje uzavretý systém ideí; zástancovia konšpiračných teórií odmietajú protichodné dôkazy s tým, že sú nedôveryhodné, pretože ich mohli podvrhnúť samotní sprisahanci.[5] Nemožnosť falzifikovať (konšpiračnú) teóriu, čo ju odlišuje od zmysluplného overiteľného tvrdenia.[5]

Pri analýze konšpiračných teórií a (nacionalistický) populistických prejavov sa hranice medzi konšpiráciou, klamlivými tvrdeniami a politickú propagandou veľmi často stierajú. Aj preto je dôležité konšpiračné teórie úplne oddeliť od obyčajných klebiet, folklóru a tzv. mestských legiend (urban legend).[6]

Český Atlas konšpirácií (atlaskonspiraci.cz) upozorňuje na prelínanie konšpiračných teórií, dezinformácií a populizmu najmä v online svete. Aj v súčasnosti (od októbra 2019) obsahuje databáza 270 konšpiračných teórií ponúka nielen ich prehľad, ale tiež základné zaradenie do väčších rozprávaní / príhod tzv. naratívov[7] (pozri naratívna fenomenológia).[7]

Rozdiel medzi konšpiráciou a konšpiračnou teóriou

"Jednoducho povedané: konšpirácia je skutočné sprisahanie, ktorých bolo v histórii mnoho. Zatiaľ čo konšpiračná teória sa iba snaží vysvetliť nejakú udalosť ako sprisahanie" (konšpiráciu) Vladimír Šnídl [8]

Skeptici zamietajú fámu

Fáma a konšpiračná teória sú pojmy, ktoré v jazyku označujú širokú škálu javov a často nadobúdajú negatívne konotácie. (Fáma rámcuje konšpiračné teórie).[1]

Samotné použitie pojmu "konšpiračná teória" je do istej miery problematické, pretože tento termín používajú predovšetkým skeptici a odporcovia teórií sprisahania v hanlivom zmysle pretože jeho význam bol sprofanovaný. Ak niekto označí nejaké tvrdenie ako "konšpiračná teória", potom tým zvyčajne dáva najavo, že ho považuje za vymyslené, nepodložené a teda nesprávne. Termín býva teda používaný ako automatické zamietnutie tvrdenia, ktoré je považované za smiešne, nesprávne, paranoidné (perzekučná paranoja), neopodstatnené, bizarné či iracionálne.[9]

Existuje veľké množstvo konšpiračných teórií, ktoré však ich šíritelia nenazývajú ako konšpiračné. Obyčajne im chýbajú presvedčivé potvrdzujúce alebo vyvracajúce dôkazy, často možno hovoriť o rôznych stopách, podozreniach a možnostiach. Umožňujú k danej téme rozpútať širokú diskusiu (často dilematickú) avšak odborníci ich radšej označujú ako teória (absentujú dôkazy), hypotéza alebo zamietajú ako fámu (absentujú kauzálne súvislosti, neexistuje možnosť overenia a pod.)[10]

Na rozdiel od povesti a (mýtu alebo báji) sú rovnako ako fámy aj konšpiračné teórie šírené ako aktuálne a pravdivé. Z povesti môže vzniknúť legenda, ktorá môže byť aj pravdivá (založená na pravdivých udalostiach).[11] Na ukážku uvádzame jednu z aktuálnych fám zo zdroja JPP (Jedna Paní Povídala..).[12] Týka sa urýchľovača LHC1. Podľa odporcov LHC vytvorí urýchľovač miniatúrne čiernu dieru, ktorá následne "zhltne" Zem a naruší tak fatálnym spôsobom život jej obyvateľov.[12]

Aktéri tvrdia, že ide o fámy

Niekedy sa v rámci propagandy aj pravdivé informácie protivníka označujú za konšpiračnú teóriu. Napríklad tvrdenia o neexistencii chemických zbraní v Iraku boli generálom Powelom takto označené. Po porazení a obsadení Iraku sa však skutočne žiadne chemické zbrane nenašli.

Slovenské médiá mohli dlhé roky len opatrne naznačovať, že na politikov majú vplyv zákulisní hráči - takéto články mohli pôsobiť ako konšpiračné teórie. Potom sa však objavili dôkazy, ktoré tieto informácie posunuli do inej roviny. Napríklad spis (kauzy) Gorila, ktorého pasáže označili za vierohodné viacerí zainteresovaní aktéri, ukázal, že v konšpiračnom byte sa mohol osobne stretávať spolumajiteľ Penty Jaroslav Hačšák s úradníkmi či politikmi, aby s nimi v súkromí riešil dôležité štátne obchody.[8]

Zuzana Panczová sa vo svojich výskumoch zamerala aj na porovnanie rýchlosti šírenia rôznych typov správ. Zistila, že zlé správy sa šíria rýchlejšie, ako tie dobré. Pre ľudí bolo zrejme vždy najdôležitejšie dozvedieť sa, z ktorej strany im hrozí nebezpečenstvo, a preto je prirodzené, že fámy sa šíria veľmi rýchlo.[13]

Historický príklad

Epidémie rozširovali aj pocit neistoty, ktorý živili poplašné správy (hoaxy), píše historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe o konšpiračných teóriách z roku 2017.[1] Napríklad Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831 ovplyvnili revolučné udalosti v Poľsku a inde ale bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Štát tiež zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí, zrušili sa trhy a jarmoky. Opatrenia vyvolali nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen pri pochovávaní obetí cholery (tým nebolo poskytované ani posledné pomazanie), ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová.[1][14] objavujú sa prípady absurdných obvinení, že jed podávajú i kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej a úradníci vraj namiesto dezinfekcie v skutočnosti do studní sypú otravu.

Súčasné príklady

Konšpiračné teórie o pôvode a údajnom motíve vzniku a šírenia vírusu SARS-CoV-2.

Niektorí tvrdili, že vírus bol skonštruovaný umelo, že unikol alebo bol ukradnutý z výskumného laboratória, že to mohla byť čínska alebo americká biologická zbraň, židovský plán na vynútenie masového očkovania alebo sterilizácie, schéma kontroly populácie, alebo súvisiace so sieťami mobilných telefónov 5G. V USA Pastor Rodney Howard-Browne opakovane obviňoval Rockefellerovcov a tvrdil, že pandémia bola plánovanou udalosťou. Jeho obvinenia vychádzajú z dokumentu Rockefellerovej nadácie: Scenáre budúcnosti technológie a medzinárodného rozvoja. Pastor tvrdí, že Rockefelerovci a Bill Gates vytvorili pandémiu s konečným cieľom hromadného očkovania s cieľom znížiť ľudskú populáciu.[15]

Marian Kotleba vo svojom videu na Facebooku vykladal tvrdenie zo Zjavenia Jána v Biblii tak, že ten kto neprijme znak (šelmy), na ruku alebo na čelo, nebude môcť vykonávať tieto transakcie (nebude môcť ani obchodovať), nebude môcť žiť. Znak alebo čislo šelmy, ktorý sa v Biblii spomína, je podľa neho čip, ktorým budeme "orazení" pri očkovaní (tajné čipovanie ľudí), čím nadväzuje aj na sektu Vesmírni ľudia. [16]

Najpopulárnejšie hoaxy o koronavíruse na Slovensku

Zdroj: SITA/Ministerstvo zdravotníctva [17] [18] [19]

  • Nosenie rúšok môže viesť k uduseniu oxidu uhličitým či pre nedostatok kyslíka.
  • Vírus sa šíri pomocou 5G sietí.
  • Vírus zabíja alkohol.
  • Testovanie na Covid-19 je skrytou metódou vytvorenia vstupu do mozgu pre infekcie (pozri hore tajné čipovanie ľudí).
  • Koronavírus nikdy nikoho neusmrtil.
  • Koronavírus neexistuje.

Prieskumy o konšpiračných teóriách na Slovensku

V roku 2020 40 percent respondentov zo Slovenska podľa prieskumu GLOBSEC verí tomu, že ochorenie Covid-19 neexistuje a že je iba nástrojom na manipulovanie spoločnosti. Proti novému koronavírusu SARS-CoV-2 by sa dalo zaočkovať len 36 percent Slovákov.[20]

Katarína Klingová, senior analytička GLOBSEC v marci 2021uviedla[21], že:

  • 56 % Slovákov verí konšpiračným teóriám, čo je takmer dvakrát viac ako v Česku.
  • 65 % Slovákov si myslí, že základne NATO by znamenali automatickú okupáciu Slovenska Američanmi.
  • 60 % Slovákov si myslí, že existujú tajné spolky, ktoré chcú nastaviť totalitnú svetovládu.
  • 54 % Slovákov si myslí, že protesty Za slušné Slovensko, ktoré boli zorganizované po smrti Jána Kuciaka, boli zorganizované zahraničnými mocnosťami a organizátori boli za to platení.

Najznámejšie konšpiračné teórie

Ako celosvetovo najznámejšie konšpiračné teórie bývajú najčastejšie uvádzané tieto:

Slovensko
  • Tvrdenie, že Milan Rastislav Štefánik bol zavraždený (jeho lietadlo bolo zostrelené).
  • Tvrdenie, že Alexander Dubček bol zavraždený.
  • Politicky motivované tvrdenia o starých Slovákoch[24]
  • „Komunisti aktívne využívali konšpiračné teórie ako prostriedok na udržanie mocenského monopolu v povojnovom Československu. .. ich šíriteľmi často prezentované ako skryté poznanie, ktoré je .. zámerne zatajované pred bežnými ľuďmi,“ povedala Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV.[25]

Česko
  • Už za husitských čias bola šírená teória podľa ktorej kráľ Jiří z Poděbrad s husitskou šľachtou nechal otráviť mladého katolíckeho kráľa Ladislava Pohrobka. Z novodobých výskumov kostrových pozostatkov Ladislava Pohrobka ale vyplýva, že príčina smrti bola jedna z foriem leukémie.
  • V čase národného obrodenia bol v Českých krajinách vedený spor o pravdivosť "novo nájdených" rukopisov Zelenohorského a Královédvorského. Tieto rukopisy ako mimoriadne významné pamiatky mali posunúť počiatky českej literatúry do 13. až 14. storočia. Takéto podvrhy však vznikali po celej Európe najmä v období tzv. Jari Európskych národov, na Slovensku známejšej ako Revolúcie v rokoch 1848 – 1849.
  • Novšie: [26]
    • V skutočnosti najbohatším Čechom je Václav Klaus, Petr Kellner je len biely kôň.
    • WHO je nástrojom homosexuálnej lobby a liberálnej ideológie.
    • Česká diplomacia je riadená Nemeckom a Angelou Merkelovou.
    • Česko za prepustenie pätice unesených občanov v Libanone zaplatilo 150 000 000 Sk, čo je zhruba 7,5 miliónov USD a ďalšie.

Česko - Slovensko

Alternatívne médiá

Alternatívne médiá sú také médiá, ktoré sa líšia od zavedených alebo dominantných typov médií z hľadiska obsahu, produkcie alebo distribúcie. Alternatívne médiá majú viacero foriem, zahrňujúcich audio, tlač, internet, video a pod. Na rozdiel od masových mainstreamových médií majú alternatívne tendenciu byť nekomerčnými projektmi, ktoré môžu byť štátne / verejné alebo súkromné ​​médiá.[27]

Chápanie pojmu „alternatívne médiá“ nie je jednoznačné. V súčasnosti sa na Slovensku stalo bežnou žurnalistickou praxou, že takto eufemisticky sú označované „konšpiračné“ alebo „dezinformačné“ média.[1] Klasickí žurnalisti zjednodušene označujú tieto médiá za "protisystémové", nekvalitné (zadarmo).[28] Obsahujúce účelové dezinformácie, používajúce "newspeak" (napr. „Luhanská ľudová republika“, ,,Novorusko“, ktorým, keď už tak tradičné médiá dávajú prívlastok „takzvané“ alebo „samozvané"). Medzi ďalšie znaky dôveryhodných médií patrí ich jasné vlastnícke pozadie. Nestávajú sa sluhom nejakej ideológie alebo štátneho záujmu, tobôž zahraničnej krajiny. Dôveryhodné médiá sa riadia kódexom novinárskej etiky.[29]

Konšpiračné teórie a internet

Konšpiračné teórie sú široko prítomné na webe vo forme web stránok, blogov a videí na YouTube, ako aj na sociálnych sieťach. Či internet zvýšil prevalenciu konšpiračných teórií alebo nie, je otvorenou výskumnou otázkou. Prítomnosť a reprezentácia konšpiračných teórií vo výsledkoch vyhľadávačov bola monitorovaná a študovaná. Výsledky ukazujú výrazné rozdiely v závislosti na témach ale všeobecnú absenciu serióznych, vysoko kvalitných odkazov vo výsledkoch. [30]

Antikonšpirátori

V Česku sú aktívne ale aj médiá snažiace odhaľovať mýty vzniknuté spochybňovaním tradičných vedeckých či racionalistických vysvetlenie, ako napríklad Český klub skeptikov Sizyfos, ktorý anticenou Bludný balvan ocenil už viacerých zástancov konšpiračných teórií.

Na Slovensku vedú medzi sebou aj súdne spory weby Hlavné správy a Konspiratori, ktorý z nich je dezinformačný web.[31][32]

Ako odhaliť problematické aspekty mediálnych produktov

Koncept FANTOMAS[3][21] slúži ako poradca, ktorý radí ako každú informáciu posudzovať. Ide o akronym 8 oblastí:

  • Fakty
  • Autor
  • Nálepky
  • Titulky
  • Obrazová manipulácia
  • Mozog
  • Argument
  • Strach

Ako sa zbaviť závislosti na konšpiráciách

V júni 2020 The Guardian zistil, že stránky QAnon na Facebooku a Instagrame majú spolu 3 milióny členov alebo sledovateľov. U niektorých z nich sa prejavuje ako psychologická závislosť (návyk) - nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho dôsledky prerastajúce až do fanatizmu.[33] The Guardian odporúča nasledovných 6 bodov ako pomôcť svojim známym zasiahnutým konšpiračným kultom.[34] (Príkladom takéhoto kultu u nás bola sekta Vesmírni ľudia, ktorá pôsobila na Slovensku na prelome tisícročia ešte pred vznikom Facebooku a ktorá aj vďaka internetu získavala stovky "veriacich".)

  1. Odborníci na dezinformácie odporúčajú základnú rutinu „informačnej hygieny“, aby sa zabránilo nechcenému šíreniu kultovej propagandy. Ľudia často zdieľajú zápalné propagačné materiály s úmyslom zosmiešniť alebo spochybniť ich tvrdenia, ale platformy ako Facebook pravidelne odstraňujú (skrývajú) kontextuálne komentáre. Ak sa chcete vysmievať, vysmievajte sa svojimi vlastnými slovami alebo mémami; nikdy nepreposielajte originál širšiemu publiku.
  2. Pamätajte, že ľudia vyhľadávajú sociálne médiá, keď hľadajú ľudský kontakt; jedným z najsilnejších lákadiel kultu je socializácia, ktorú ponúka, keď sú jednotlivci v núdzi. Každý, kto je napríklad v tiesni z koronavírusu, môže udržiavať zmysluplnú hovorenú komunikácie s blízkymi prostredníctvom telefonátov a prípadne návštev. Nasmerujte konverzáciu na spoločné zážitky a spomienky.
  3. Nedajte sa zlákať návnadou, aby ste sa na internete púšťali do bitky o kulte. Tvrdením vami vybraných skutočností o danom probléme môže mať za následok práve upevnenie konšpiračných postojov u kritizovaných, ktorí sa sa púšťajú do obrany kultu aby si zachránili svoju tvár a brániť svoje verejné spoločenské postavenie (na sieti).
  4. Namiesto toho odstráňte verejné komentáre a zapojte sa do mierneho súkromného dialógu, aby ste sa nehádali, ale aby ste povzbudili pochybnosti. Veriaci v kult majú inherentné pochybnosti - aj keď sú zakopané hlboko - pretože na podporu tvrdení kultu neexistuje overiteľný dôkaz. Skúste spochybniť tvrdenia komentármi typu: „Zdá sa, že v tejto teórii je veľa dier, nemyslíš?“, „Nie som si istý, či by sme skutočne mali dôverovať anonymnému zdroju?“, „Nemyslíš si, že existovalo viac dôkazov, keby to bola pravda?“
  5. Odborníci odporúčajú pochváliť "vysokú etiku“ veriacich. Je skutočne lepšie veriť, že váš bratranec veriaci v Qanon je podnecovaný k písaniu príspevkov na facebooku snahou o záchranu detí z pazúrov pedofilov pijúcich ich krv, aj keď v skutočnosti neexistujú. Verbálne uznanie môže byť spôsob, ako priviesť dobré emočné zámery do logického odmietnutia kultu.
  6. Neočakávajte okamžitý úspech, "návrat" osoby, ktorej sa snažíte pomôcť. Ľudia, ktorí opustili QAnon, popísali svoje skúsenosti ako hromadenie pochybnosti a „trhlín“, nie ako náhle odhalenie pravdy. Spolupracujte v skupine s ďalšími dotknutými priateľmi a členmi rodiny. Hlavne buďte slušní a láskaví. Nie sú to nepriatelia ale obete.

Referencie
  1. PANCZOVÁ, Zuzana. Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. 1. slov. vyd. Bratislava : Veda; Ústav etnológie SAV, 2017. 155 s. (Etnologické štúdie; zv. 29.) Plný text - 157 strán - dostupný online ako pdf. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1546-0. S. 14.
  2. CIBULA, Igor. Predsudky a mýty o spravodajských službách [online]. www.absd.sk, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  3. S AKÝM OBSAHOM SA NA INTERNETE MÔŽEME STRETNÚŤ? [online]. zvolsi.info, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  4. MARKOŠ, Ján. Sila rozumu v bláznivej dobe. [s.l.] : Dennika N..
  5. BARKUN, Michael. A Culture of Conspiracy. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 0-520-23805-2. (po anglicky)
  6. BERGMANN, Eirikur. Conspiracy & Populism: The Politics of Misinformation. [s.l.] : [s.n.], 2018. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Atlas konspirací [online]. atlaskonspiraci.cz, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online.
  8. ŠNÍDL, Vladimír. Návod pre ministerku školstva, ako sa vyznať v konšpiračných teóriách. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-11. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. ISSN 1339-844X.
  9. BIRCHALL, Clare. Knowledge Goes Pop: From Conspiracy Theory to Gossip. Oxford: Berg, 2006. ISBN 1-84520-143-4. (anglicky)
  10. ŠNÍDL, Vladimír. Etnologička skúma dávne konšpiračné teórie: šírili sa o židoch, iluminátoch aj kresťanoch. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-06-13].
  11. HAVRÁNEK, ED., Bohuslav. Slovník spisovného jazyka českého (legenda) [online]. ssjc.ujc.cas.cz, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online.
  12. Jedna paní povídala… aneb Podíl fámy na vzniku a šíření nevědeckých teorií [online]. Jedna paní povídala… aneb Podíl fámy na vzniku a šíření nevědeckých teorií | Sisyfos - Český klub skeptiků, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online. (po česky)
  13. Veda SK - RTVS.sk [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  14. SZEKERES, EDWARD. Kto a prečo šíri bludy o koronavíruse? [online]. Petit Press, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  15. MARCH 16, Kyle Mantyla |; AM, 2020 10:24. Rodney Howard-Browne: Coronavirus Pandemic Is a Globalist Plot to Kill People With Vaccines [online]. Right Wing Watch, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. M. KOTLEBA VYKLADÁ BIBLIU A STRAŠÍ PRED VAKCÍNOU [online]. [Cit. 2020-09-28]. Dostupné online.
  17. TASR. Polícia SR: Nosenie rúška nespôsobuje alergiu či oslabenie imunity. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-20. Dostupné online [cit. 2020-10-05].
  18. MUŽLOVÁ, Lucia. Ministerstvo zdravotníctva vyvracia najväčšie mýty o nosení rúšok. Ak ich nezačneme nosiť, prídu opatrenia [online]. interez.sk, 2020-09-04, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  19. Hoaxy o korone zabili stovky ľudí, konšpirácie sa šíria ďalej [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  20. Prieskum: Slováci spomedzi krajín V4 najviac veria hoaxom o Covide [online]. Pravda.sk, 2020-12-10, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
  21. AKTUALITY.SK. Viac ako polovica Slovákov verí konšpiračným teóriám. Viete rozlíšiť čo je pravda? [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  22. ROOSE, Kevin. What Is QAnon, the Viral Pro-Trump Conspiracy Theory?. The New York Times, 2020-09-01. Dostupné online [cit. 2020-09-28]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  23. WENDLING, Marianna Spring and Mike. What links coronavirus myths and QAnon?. BBC News, 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2020-09-28]. (po anglicky)
  24. MORVAY, Peter. Kedy sa zo starých Slovákov stali Slováci a prečo k nim Svätopluk nepatril [online]. Denník N, 2015-04-12, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  25. Konšpiračné teórie ako nástroj k získaniu moci [online]. vedanadosah.cvtisr.sk, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  26. Kategorie:Dezinformační narativy specifické pro ČR – Atlas konspirací [online]. atlaskonspiraci.cz, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online.
  27. Rusko si na vlastnú alternatívu Wikipédie vyčlenilo milióny [online]. medialne.trend.sk, 2019-09-26, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  28. TKAČENKO, Peter. Túto vzburu davov nemusíme prežiť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-08-05. Dostupné online [cit. 2020-10-05]. ISSN 1335-4418.
  29. Ako pracujú tradičné a „alternatívne“ médiá [online]. antipropaganda.sk, 2017-03-05, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  30. BALLATORE, Andrea. Google chemtrails: A methodology to analyze topic representation in search engine results. First Monday, 2015-06-19, roč. 20, čís. 7. Dostupné online [cit. 2019-06-13]. DOI: 10.5210/fm.v20i7.5597. (po anglicky)
  31. KONŠPIRÁTORI.SK. 5 vecí, v ktorých Hlavné správy klamú o Konšpirátoroch [online]. Denník N, 2019-06-12, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  32. Ruská dezinformačná sieť sa rozrastá, Putin chce vlastnú alternatívu Wikipédie [online]. Omediach.com, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online.
  33. The QAnon orphans: people who have lost loved ones to conspiracy theories [online]. the Guardian, 2020-09-23, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. If your friends or family have fallen for an internet conspiracy cult, here's what you should do | Van Badham [online]. the Guardian, 2020-09-27, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

Literatúra v slovenčine
  • PANCZOVÁ, Zuzana. Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. 1. slov. vyd. Bratislava : Veda; Ústav etnológie SAV, 2017. 155 s. (Etnologické štúdie; zv. 29.) Dostupné online. ISBN 978-80-224-1546-0.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.