Ján Drgonec

Právo vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Potom pôsobil 15 rokov (1977 – 1992) ako vedecký pracovník Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Začínal ako interný vedecký ašpirant a skončil vo funkcii vedúceho oddelenia občianskeho a obchodného práva.[1] Ako najmladší právnik v Československu tam v roku 1991 získal vedeckú hodnosť DrSc.[2]

Ján Drgonec vykonával od 21. januára 1993 do 21. januára 2000 funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky[1].

V rokoch 2002 – 2007 bol členom Súdnej rady Slovenskej republiky vymenovaným vládou Slovenskej republiky[3]. Vo volebnom období 2002 – 2006 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Alianciu nového občana[4]. V máji 2005 z Aliancie nového občana vystúpil a pôsobil ďalej ako nezávislý poslanec. Bol predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

Ján Drgonec ja autorom rozsiahleho komentáru k Ústave Slovenskej republiky (vyd. 2004, 2007, 2012, 2015). Napísal diela týkajúce sa práv a slobôd ľudí (Základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky. Zväzok 1, 1997; Základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky. Zväzok 2, 1999; Sloboda prejavu a sloboda po prejave, 2013), slovenského ústavného súdnictva (Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, 2008, 2012; Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky, 2010), mediálneho práva (Tlačové právo na Slovensku, 1995; Základy masmediálneho práva, 2008).