Vicente López y Planes

	Vicente López y Planes
2. prezident Spojených provincii La Platy
	V úrade; 7. júl 1827 – 18. august 1827
18. guvernér Provincie Buenos Aires
	V úrade; 3. február 1852 – 26. júl 1852
Biografické údaje
Narodenie	3. máj 1785; Buenos Aires, Miestokráľovstvo Río de la Plata (súčasná Argentína)
Úmrtie	10. október 1856 (71 rokov); Buenos Aires, Štát Buenos Aires
Profesia	právnik, politik
Národnosť	argentínska
Rodina
Manželka	Lucía Petrona Riera Merlo
Deti	Vicente Fidel López
Odkazy
	Vicente López y Planes; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Alejandro Vicente López y Planes (* 3. máj 1785, Buenos Aires – † 10. október 1856, Buenos Aires) bol argentínsky právnik, spisovateľ a politik, ktorý vykonával funkciu prezidenta Spojených provincii La Platy, teda fakticky Argentíny od 7. júla do 18. augusta 1827. Vicente López y Planes bol autorom textu argentínskej hymny.

Životopis

Narodil sa v Buenos Aires do rodiny španielskeho otca a matky z Buenos Aires. Vyštudoval právo na univerzite v meste Chuquisaca. V roku 1810 sa zúčastnil sa na Májovej revolúcii, ktorá viedla k zosadeniu španielskeho miestokráľa a vytvoreniu vlastnej vlády. Následne bol zvolený za starostu Buenos Aires, no patril k oponentom hlavy revolučnej vlády Cornelia Saavedru, kvôli čomu podporil jeho zosadenie a vytvorenie tzv. Prvého triumvirátu, kde bol pokladníkom bez hlasovacieho práva. V roku 1815 sa na krátko dostal do väzenia spolu s ďalšími spolupracovníkmi, kam ich poslali ich politickí oponenti. Už čoskoro sa ale do politiky vrátil a v roku 1826 sa stal ministrom vo vláde Bernardina Rivadaviu. Po rezignácii Rivadaviu z funkcie prezidenta Spojených provincii La Platy bol zvolený na jeho miesto ako dočasný prezident. Vo funkcii potvrdil rozpustenie kongresu a nechal vyhlásiť nové voľby. 18. augusta 1827 skončil vo funkcii prezidenta súčasne so zánikom tejto funkcie.[1] Jeho právomoci prebral guvernér Provincie Buneos Aires Manuel Dorrego. V roku 1830 sa stal členom súdu a neskôr predsedom súdu počas vlády guvernéra Buenos Aires Juana Manuela de Rosasa. 3. februára 1852 sa stal dočasne guvernérom Buenos Aires po zosadení Rosasa. 26. júla ho nahradil Justo José de Urquiza, ktorý pred tým Rosasa porazil vo vojne. Vicente López y Planes zomrel v Buenos Aires v roku 1856 a je tam aj pochovaný.[2]

Referencie

Vicente López y Planes [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
Vicente López y Planes [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vicente López y Planes

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Vicente López y Planes [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.

[2] Vicente López y Planes [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.

Prezidenti Argentíny
Bernardino Rivadavia (1826–1827) • Vicente López y Planes (1827) • Justo José de Urquiza (1854–1860) • Santiago Derqui (1860–1861) • Juan Esteban Pedernera (1861) • Bartolomé Mitre (1862–1868) • Domingo Faustino Sarmiento (1868–1874) • Nicolás Avellaneda (1874–1880) • Julio Argentino Roca (1880–1886) • Miguel Juárez Celman (1886–1890) • Carlos Pellegrini (1890–1892) • Luis Sáenz Peña (1892–1895) • José Evaristo Uriburu (1895–1898) • Julio Argentino Roca (1898–1904) • Manuel Quintana (1904–1906) • José Figueroa Alcorta (1906–1910) • Roque Sáenz Peña (1910–1914) • Victorino de la Plaza (1914–1916) • Hipólito Yrigoyen (1916–1922) • Marcelo Torcuato de Alvear (1922–1928) • Hipólito Yrigoyen (1928–1930) • José Félix Uriburu (1930–1932) • Agustín Pedro Justo (1932–1938) • Roberto María Ortiz (1938–1942) • Ramón Castillo (1942–1943) • Arturo Rawson (1943) • Pedro Pablo Ramírez (1943–1944) • Edelmiro Julián Farrell (1944–1946) • Juan Perón (1946–1955) • José Domingo Molina Gómez (1955) • Eduardo Lonardi (1955) • Pedro Eugenio Aramburu (1955-1958) • Arturo Frondizi (1958-1962) • José María Guido (1962-1963) • Arturo Umberto Illia (1963-1966) • Juan Carlos Onganía (1966-1970) • Roberto Marcelo Levingston (1970–1971) • Alejandro Agustín Lanusse (1971–1973) • Héctor José Cámpora (1973) • Raúl Alberto Lastiri (1973) • Juan Perón (1973–1974) • Isabel Martínez de Perón (1974–1976) • Ítalo Luder (1975) • Jorge Rafael Videla (1976–1981) • Roberto Eduardo Viola (1981) • Horacio Tomás Liendo (1981) • Carlos Lacoste (1981) • Leopoldo Galtieri (1981–1982) • Alfredo Oscar Saint Jean (1982) • Reynaldo Bignone (1982–1983) • Raúl Alfonsín (1983–1989) • Carlos Menem (1989–1999) • Fernando de la Rúa (1999–2001) • Ramón Puerta (2001) • Adolfo Rodríguez Saá (2001) • Eduardo Camaño (2001–2002) • Eduardo Duhalde (2002–2003) • Néstor Kirchner (2003–2007) • Cristina Fernández de Kirchner (2007–2015) • Mauricio Macri (od 2015)
Poznámka: Osoby označené kurzívou sa neradia do oficiálneho zoznamu prezidentov