José Domingo Molina Gómez

Narodil sa v meste San Fernando del Valle de Catamarca (zvané tiež Catamarca) v provincii Catamarca na severozápade Argentíny. V roku 1917 ukončil štúdium na Národnej vojenskej akadémii, následne pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole. Následne začal pôsobiť v argentínskej federálnej polícii, kde sa stal dokonca zástupcom veliteľa. Potom prešiel k vojenskej polícii (žandárom), kde sa stal dvakrát veliteľom. V roku 1945 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála.[1] O dva roky neskôr bol povýšený do hodnosti divízneho generála. V tomto období bol vymenovaný za veliteľa argentínskej armády. V roku 1949 sa stal znova veliteľom žandárov, tu zotrval tri roky, následne sa stal veliteľom vojenskej posádky v meste Buenos Aires. V ďalšom období bol povýšený do hodnosti generálporučíka a stal sa veliteľom argentínskej armády.[2]

V polovici septembra 1955 začala armáda vojenský prevrat voči prezidentovi Juanovi Perónovi, tento viedli generáli Eduardo Lonardi[3] a Pedro Eugenio Aramburu.[4] V neprehľadnej situácii napísal 19. septembra Perón list adresovaný veleniu armády, ktorý sa zdal byť jeho rezignáciou. Na základe toho armáda vytvorila vojenskú chuntu, ktorá mala prevziať vládu, na jej čele bol práve generál José Domingo Molina Gómez ako veliteľ armády. Ešte v ten istý deň však Perón oznámil, že sa nejednalo o skutočnú rezignáciu, no súčasne ušiel na paraguajské veľvyslanectvo, kde požiadal o azyl, následne 21. septembra odišiel do Paraguaja. Vládu tak oficiálne prevzala armáda s tým, že za budúceho prezidenta bol od dňa 23. septembera vybraný generál Eduardo Lonardi, ktorý fakticky prevrat viedol. Od odchodu Peróna do nástupu Lonardiho krajine ako úradujúci prezident vládol práve Molina Gómez. 3. októbra bol Molina Gómez zatknutý na príkaz prezidenta Eduarda Lonardiho, neskôr však bol prepustený.[5] Zomrel v apríli 1969 v Buenos Aires.[6]