Carlos Lacoste

Narodil sa v Buenos Aires do rodiny francúzskeho pôvodu, v roku 1945 začal študovať na Námornej vojenskej škole, ktorú o tri roky neskôr úspešne ukončil. Bol bratrancom manželky bývalého prezidenta Jorgeho Rafaela Videlu a Lacosteho manželka zas bola sesternicou manželky neskoršieho prezidenta Leopolda Galtieriho. Od roku 1961 žil šesť rokov v USA, kde počas tejto doby študoval riadenie a výzbroj. Už v roku 1974 sa stal námorným kapitánom a o tri roky neskôr bol povýšený do hodnosti kontraadmirála. V októbri 1974 sa stal členom komisie na prípravu Argentíny na organizovanie Majstrovstiev sveta vo futbale 1978. O dva roky neskôr sa stal riaditeľom tejto komisie, pričom v tejto funkcii si vyslúžil kritiku ešte aj od členov vlastnej vlády kvôli veľmi vysokým výdavkom na majstrovstvá.[1]

V novembri 1981 sa pomaly končila vláda generála Roberta Eduarda Violu, ktorého v tomto období poslala vojenská chunta na povinnú zdravotnú dovolenku. Jeho právomoci na zhruba dva týždne prevzal generál Horacio Tomás Liendo. 11. decembra 1981 bola vláda Violu oficiálne ukončená a za nového prezidenta bol prechodne vymenovaný práve viceadmirál Lacoste, ktorý bol súčasne minister sociálnych vecí.[2] Lacoste vládol jedenásť dní až do vymenovania nového prezidenta, ktorým sa 22. decembra stal generál Leopoldo Galtieri, zástanca tvrdej línie v ozbrojených silách odmietajúcej zmierovanie s politickými stranami. Lacoste však pokračoval aj vo vláde prezidenta Galtieriho v pôvodnej funkcii ministra sociálnych vecí. V roku 1982 sa znova začali objavovať obvinenia Lacosteho z neštandardného financovania majstrovstiev sveta z roku 1978, ktoré malo počas prípravy majstrovstiev narásť až o 443%.[3] Po páde vojenskej chunty sa jeho meno objavilo medzi podozrivými, ktorí mali mať podiel na vraždení disidentov ich vyhadzovaním z lietadiel do oceánu. Zomrel v júni 2004 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[4]