Alfredo Oscar Saint Jean

Narodil sa v meste Chascomús v provincii Buenos Aires do vojenskej rodiny francúzskych prisťahovalcov. V roku 1944 vstúpil do ozbrojených síl, úspešne absolvoval štúdium na Národnej vojenskej akadémii.[5] Na konci decembra 1981 bol vymenovaný za ministra vnútra po tom, čo ozbrojené sily rozhodli o ukončení vlády prezidenta Roberta Eduarda Violu. S nástupom do funkcie ministra súčasne ukončil svoje pôsobenie v generálnom štábe pozemných síl. 30. marca 1982 viedol ako minister vnútra veľmi tvrdý zásah proti demonštrantom na Májovom námestí v Buenos Aires, ktorí protestovali proti zlej ekonomickej situácii a porušovaniu ľudských práv v krajine. Po skončení neúspešnej Falklandskej vojny oznámil svoj zámer skončiť vo funkcii ministra vnútra. 18. júna 1982 vo funkcii skončil aj prezident Leopoldo Galtieri, taktiež kvôli porážke vo vojne s Veľkou Britániou.[6]

V ozbrojených silách získali prevahu odporcovia Galtieriho a tak bol aj Saint Jean nútený odísť do dôchodku. Napriek tomu ho zástancovia tvrdej línie dokázali prekvapivo ešte presadiť na post prezidenta až do chvíle, kedy nebude oficiálne menovaný nový riadny prezident. Funkcie sa ujal 18. júna a zotrval v nej do 1. júla, kedy zložil prísahu generál Reynaldo Bignone.[7] Medzi tým úplnú kontrolu nad celými ozbrojenými silami získali pozemné sily, ktoré prostredníctvom Bignoneho presadili postupný návrat k civilnej demokratickej vláde. Vojenská chunta sa tak rozpadla, keďže námorníctvo a letectvo s týmto rozhodnutím nesúhlasili. Pozemné sily ale presadili zmeny vo zvyšných zložkách ozbrojených síl a vytvorili novú chuntu. Saint Jean tak definitívne odišiel do dôchodku. Po návrate demokratickej vlády v roku 1983 bol aj Saint Jean súdený za svoj podiel na zločinoch vojenskej vlády. Konkrétne bol obvinený z 33. zločinov, ktorých sa mal dopustiť pri výkone svojich funkcii v rámci provincie Buenos Aires. Pre neskoršie rozhodnutia vlády o nemožnosti pokračovania v trestných konaniach vo veciach zločinov chunty, ale konanie voči nemu bolo zastavené. Zomrel v ústraní 2. septembra 1987 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[8]