Mauricio Macri

Narodil sa v meste Tandil v provincii Buenos Aires do rodiny bohatého podnikateľa Francisca Macriho, ktorý je rodákom z talianskeho hlavného mesta Rím. Mauricio Macri vyštudoval stavebné inžinierstvo na miestnej katolíckej univerzite v Buenos Aires a následne sa v rámci rodinnej tradície začal tiež venovať podnikaniu v rodinných firmách. Neskôr absolvoval krátke štúdia v USA. Následne začal pôsobiť v spoločnosti SIDECO Americana, ktorá patri jeho otcovi. V roku 1984 začal pracovať v argentínskej pobočke Citibank. O rok neskôr sa vrátil do jednej z otcových firiem, kde sa stal generálnym manažérom. V roku 1992 sa stal viceprezidentom spoločnosti Sevel Argentina, ktorú čiastočne ovládal jeho otec, následne bol jej prezidentom.[2]

V roku 1991 bol unesený a 12 dní zadržiavaný príslušníkmi argentínskej federálnej polície. Za prepustenie syna zaplatil jeho otec 2,5 milióna amerických dolárov.[3] Práve počas únosu sa mal podľa svojich slov Macri rozhodnúť pre politickú kariéru. V tom istom období sa chcel stať prezidentom futbalového klubu Boca Juniors, no na žiadosť otca zostal naďalej pracovať v rodinnej firme. V roku 1995 sa prezidentom klubu nakoniec stal a bol ním s krátkou prestávkou až do júna 2008. Počas jeho pôsobenia získala Boca Juniors až 17 rôznych titulov a pôsobenie Marciho je tak hodnotené veľmi kladne.[4]

Macri sa politicky začal angažovať v roku 2003, keď založil stranu Záväzok k zmene. Už o rok neskôr kandidoval za starostu Buenos Aires, no neúspešne. Získal však 37% hlasov.[5] V roku 2005 sa stal súčasťou strany Republikánsky návrh, za ktorú bol zvolený do parlamentu ako poslanec. V roku 2007 sa stal predsedom vlády autonómneho mesta Buenos Aires, teda fakticky starostom mesta. Na tomto poste zotrval až do roku 2015, kedy kandidoval za prezidenta Argentíny. Vo voľbách dokázal poraziť guvernéra Provincie Buenos Aires Daniela Scioliho zo strany prezidentky Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej, čím skončilo obdobie ľavicovej vlády Kirchnerovcov na čele štátu.[6].

Úradu ujal 10. decembra 2015 a prevzal krajinu v zložitej situácii. Posledná vláda bývalej prezidentky Fernándezovej Kirchnerovej vyčerpala devízové rezervy krajiny. Inflácia bola znova na úrovni 30% a štátny rozpočet bol opäť deficitný. Macri nechal hneď zrušiť devízovú kontrolu zavedenú jeho predchodkyňou. To umožnilo devalvovať peso, rovnako boli upravené colné poplatky a kvóty na vývoz a dovoz. Vláda sa na začiatku roka 2016 dokázala dohodnúť s veriteľmi, ktorým Argentína odmietla v roku 2014 splatiť ich pohľadávky.[7] Ale aj v polovici roka 2017 bola inflácia stále na úrovni 20% a sľubovaný ekonomický rast sa nedarilo výraznejšie zvýšiť.[8]. V roku 2016 však musel Macri čeliť veľkému škandálu, ktorý jeho meno spájal s tzv. Panama Papers.[9] Na medzinárodnej úrovni sa nová administratíva zamerala na opätovné zlepšenie vzťahov so Spojenými štátmi, ktoré sa zhoršili počas predchádzajúcich argentínskych ľavicových vlád. 22. októbra 2017 sa v krajine uskutočnili voľby do časti parlamentu a senátu. Týmto však predchádzalo zmiznutie a smrť Santiaga Maldonada, aktivistu za práva indiánov, ktorý protestoval proti plánom zahraničnej spoločnosti na využitie indiánskej pôdy. Smrť Maldonada vyvolala po krajine masové protesty. Keďže Maldonado bojoval proti plánom zahraničných korporácii, ktoré podporoval prezident Macri, využila opozícia na čele s bývalou prezidentkou Fernándezovou Kirchnerovou túto udalosť a obvinila Macriho a jeho vládu z nedostatočnej snahy o vyšetrenie zmiznutia a smrti Maldonada.[10] Napriek tomu zlá ekonomická situácia, v ktorej bola Argentína v čase odchodu bývalej prezidentky z funkcie pomohla aj v roku 2017 prezidentovi Macrimu vyhrať voľby, keď jeho koalícia zvíťazila tak vo voľbách do parlamentu, ako aj v senátnych voľbách, čím si tak Macri upevnil svoju pozíciu v zákonodarnom zbore.[11]

Ekonomickú situáciu krajiny sa však Macriho vláde nepodarilo zlepšiť a od januára do augusta 2018 oslabilo argentínske peso oproti americkému doláru o 42%. To vyvolalo ďalšie obavy, predovšetkým o to, či dokáže Argentína splácať svoje zahraničné dlhy. Vláda preto požiadala Medzinárodný menový fond o poskytnutie pôžičky, čo vyvolalo protesty verejnosti.[12] V septembri 2018 zrušil prezident Macri niekoľko ministerstiev a zvýšil vývozné clá v snahe efektívnejšie riešiť novú ekonomickú krízu.[13]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauricio Macri