Horacio Tomás Liendo

Narodil sa v meste Córdoba v rovnomennej provincii. V roku 1947 úspešne absolvoval štúdium na Národnej vojenskej akadémii a získal hodnosť druhého poručíka. Postupne bol povyšovaný, až sa v roku 1954 stal kapitánom a následne začal študovať na Vysokej vojenskej škole. O šesť rokov neskôr bol povýšený na majora a vyslaný do USA na absolvovanie špeciálneho kurzu. Už v roku 1965 bol povýšený na podplukovníka a postupne sa prepracoval do širšieho velenia pozemných síl. V roku 1970 bol povýšený na plukovníka a stal sa riaditeľom Školy komunikácie. O päť rokov neskôr bol povýšený do generálskej hodnoti, keď sa stal brigádnym generálom.[1]

V roku 1976 armáda zosadila prezidentku Maríu Estelu Martínezovú Perónovú a nový vojenský prezident Jorge Rafael Videla vymenoval Liendu za nového ministra práce.[2] V roku 1979 bol povýšený na divízneho generála, no súčasne skončil vo funkcii ministra a stal sa súčasťou generálneho štábu ozbrojených sil. Ďalší vojenský prezident Roberto Eduardo Viola ho vymenoval v marci 1981 za ministra vnútra, Liendo sa postupne prepracoval medzi najvplyvnejších predstaviteľov vojenskej chunty. 21. novembra 1981 vojenská chunta náhle vyhlásila, že prezident Viola nie je schopný zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu prezidenta. Právomoci prezidenta od tohto dátumu prevzal práve minister vnútra Horacio Tomás Liendo, ktorý sa stal dočasným prezidentom a to napriek tomu, že Viola bol stále oficiálne prezidentom.[3] Prevahu v ozbrojených silách postupne získavali zástancovia tvrdej línie, chunta následne 11. decembra 1981 aj oficiálne ukončila vládu prezidenta Violu, čím súčasne skončilo aj pôsobenie Lienda vo funkcii dočasného prezidenta. O niekoľko dní neskôr odišiel Liendo do dôchodku a stiahol sa aj z politického života. Zomrel v ústraní v auguste 2007 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[1]