Cornelio Saavedra

Narodil sa v malej osade Otuyo v Hornom Peru (súčasná Bolívia). Bol obchodníkom a neskôr sa presťahoval do Buenos Aires, kde sa zapojil okrem obchodovania aj do politického života. Podieľal sa na Májovej revolúcii z roku 1810, čo bol začiatok boja za nezávislosť Argentíny od Španielska. 25. mája 1810 sa stal predsedom tzv. prvej chunty, čím sa stal formálne najvyšším predstaviteľom prvej argentínskej vlády. 18. decembra toho istého roku bola prvá chunta nahradená tzv. veľkou chuntou, kde si Saavedra udržal najvyššie postavenie. Patril však k umierneným členom vlády a musel tak čeliť veľkému tlaku radikálov. K zvrhnutiu chunty došlo dňa 23. septembra 1811, čím sa skončila politická kariéra Saavedru na čele Argentíny (na čele chunty však bol nahradený už 26. augusta).[1] Po svojom politickom páde musel čeliť perzekúcii zo strany svojich oponentov, čo viedlo k jeho exilu v Čile. Do Argentíny sa vrátil v roku 1814, kedy sa na západe krajiny usadil José de San Martín, ktorý tu pripravoval inváziu do Čile a umožnil Saavedrovi návrat na územie, ktoré mal pod kontrolou. Už o krátky čas potom, čo došlo k porážke politických oponentov Saavedru mu bola vrátená vojenská hodnosť a vyznamenania, no možnosť podieľať sa na vláde mu bola naďalej zakázaná. Zomrel v marci 1829 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný. Kvôli nepokojnej situácii vo vtedajšej Argentíne mu nechal štátny pohreb zorganizovať guvernér provincie Buenos Aires Juan Manuel de Rosas až v januári 1830.[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cornelio Saavedra